Expanzia bankového systému s rizikovým modelom riadenia likvidity doviedla Island do obrovských problémov. Problémy s likviditou bánk a výrazný prepad hodnoty islandskej koruny nedokáže krajina vyriešiť vlastnými zdrojmi a tak sa Island ocitol v pozícii žobráka, ktorý sa snaží na medzinárodnej pôde získať núdzovú pôžičku.
Finančná
kríza naplno zasiahla ekonomiku malého ostrovného štátu len z 300
000 obyvateľmi, aj napriek tomu že islandské banky boli vystavené
problémovým hypotekárnym aktívam len v malej miere. Islandské banky
sa však stali jej nepriamou obeťou, keď z dôvodu nefunkčného medzibankového
trhu nedokázali refinancovať svoje záväzky v cudzej mene a domáca
centrálna banka nedisponovala takými rezervami, aby dokázala poskytnúť
potrebnú likviditu bankám s aktívami v hodnote vyššej ako je desaťnásobok
HDP krajiny.
Vysoké
úrokové sadzby nahnali do systému množstvo prostriedkov
Výrazné obmedzenia
lovu rýb v Severnom a Baltickom mori, ku ktorým pristúpila Európska
Únia v roku 2001 a odvtedy pokračuje v ich sprísňovaní, sa prejavili
vo výraznom náraste cien rybích produktov (viď
graf 1), ktoré sú hlavným exportným artiklom krajiny. Vysoké
zisky z rybolovu boli následne ukladané do domácich bánk. Do domácich
bánk prúdili aj zárobky domácich milionárov, ktorí sa postupnou
expanziou dostali k aktívam po celom svete a ich spoločnosti vlastnia
aktíva v hodnote vyššej ako je HDP krajiny. Investičná skupina
Bargur, ktorá začínala jednou prevádzkou supermarketu v Reykjavíku
sa rozrástla na nadnárodnú korporáciu, ktorej portfólio siaha od
módnych butikov na londýnskej High Street až po klenotníctva vyrábajúce
najluxusnejšie šperky a doplnky. Ďalším islandským zbohatlíkom
patrí napríklad aj anglický futbalový klub West Ham United alebo
aj podiely v Bulharských Telekomunikáciách.
Graf 1:
Priemerná cena rýb a rybích produktov (v SDR)
Zdroj: Islandský Štatistický Úrad
2: Objem úverov Islandských bánk pre domáce obyvateľstvo bez hypoték (v mil. ISK.)
Zdroj: Islandský Štatistický Úrad
Banky používali
časť novonadobudnutých aktív pre rozširovanie úverov pre islandské
obyvateľstvo, keď od roku 2000 do roku 2005 vzrástol objem úverov
islandských bánk o vyše 50 % (viď
graf 2), čo malo za nepriamy následok vysokú infláciu v krajine.
Ceny na Islande rástli od roku 2000 v priemere o viac ako 5 % (viď
graf 3) ročne a centrálna banka sa snažila infláciu tlmiť dvíhaním
úrokových mier. Kým v roku 2004 boli úrokové sadzby v krajine na
úrovni 2,8 %, začiatkom roku 2008 to bolo už 13,75 %.
Graf 3: Vývoj inflácie na Islande (v %)
Zdroj: Islandský Štatistický Úrad
Graf 4: Vývoj HDP na obyvateľa Islandu a EÚ 15 (EUR/CAP)
Zdroj: Eurostat
Vysoké úrokové
sadzby prilákali investorov, ktorí za vysoké úroky ukladali peniaze
do islandských bánk. Aktívni boli aj tzv. „carry traderi,“ ktorí
využívajú rozdiely v úročení mien, keď si požičiavajú peniaze
v štátoch s nízkymi úrokovými mierami (napr. Japonsko) a ukladali
ich do krajín s vysokým úročením, napr. na Islande. A tak vysoké
úroky nahnali do islandského bankového systému ďalšie aktíva,
ktorých výška v súčasnosti dosahuje vyše desaťnásobku HDP krajiny.
Rizikové
riadenie likvidity
Keď význam
islandských bánk v svetovom meradle vzrástol, sa na Islande začalo
hovoriť o vytvorení nového finančného centra. Biznis model islandských
bánk však v sebe obnášal mnohé riziká, jednak bolo množstvo bankových
aktív a pasív denominovaných v cudzej mene, čo banky vystavovalo
menovému riziku a zároveň aktíva islandských bánk mali oproti
pasívam podstatne dlhšiu viazanosť, čo zase znamenalo pre banky
závislosť na financovaní z medzibankového trhu.
Ratingové
agentúry pohrozili Islandu a islandským bankám znížením ratingu
v prípade neriešenia týchto problémov. Keď agentúra Fitch Ratings
začiatkom roka 2008 tieto hrozby splnila, islandská koruna sa prepadla
v priebehu jedného dňa o 4,6 %, keď investori vyberali peniaze z
bánk a predávali islandské koruny za svoje meny. Financovanie z medzibankového
trhu, ktoré bolo pre islandské banky príznačné, sa môže ukázať
ako rizikové, keď je na trhu nedostatok likvidity a banky si prestanú
požičiavať peniaze. Presne takáto situácia nastala začiatkom marca
po páde investičnej banky Bear Sterns na Wall Street. Hoci sa situácia
na rozdiel od udalostí posledných týždňov dostala rýchlo do normálu,
bol to signál, že kríza likvidity, ktorá by mohla položiť islandské
banky na kolená nie je nereálna.
To podnietilo
investorov k ďalším výpredajom islandskej meny a likvidovaní aktív
v islandskom bankovom sektore. Islandská koruna v priebehu marca stratila
na hodnote vyše 20 %. Takýto prepad mal pre malú otvorenú
ekonomiku ako je tá islandská ďalekosiahle následky. Drvivá väčšina
tovarov, ktorá sa na Island dovážala, bola zrazu drahšia a vysoké
importné ceny vyniesli infláciu blízko úrovne 15 %, čo je v západnom
svete takmer nevídaná hodnota. Centrálna banka reagovala zvýšením
úrokových sadzieb na rekordných 15,5 %. Situácia sa nakrátko upokojila
a zdalo sa, že Island má to najhoršie za sebou.
Finančná
kríza
Pád Lehman
Brothers však odštartoval na svetových trhoch vlnu nedôvery, jedným
z dôsledkov bolo zamrznutie medzibankového požičiavania. Keď jedného
dňa tretia najväčšia islandská banka Glitnir rutinne požiadala
nemeckú banku o refinančný úver a nedostala ho, spustila sa na Island
najväčšia katastrofa v jeho histórii. Keď banka neuspela ani u
ďalších potencionálnych veriteľov, pomohol banke štát, keď siahol
do svojich devízových rezerv aby zaistil vyplácanie zahraničných
záväzkov. Následne prišlo k zníženiu ratingov na záväzky krajiny,
keď na nadmerne vysoký deficit verejných financií doľahla ďalšia
rana v podobe bankových dlhov, islandská koruna zaznamenala v ďalších
dňoch prepad o vyše 20 % (viď
graf 5) a burza sa prepadla o takmer 30 %.
Graf 5:
Vývoj menového páru EUR/ISK
Zdroj: Islandská
Centrálna Banka
V nasledujúcich
dňoch nasledovali Glitnir ďalšie banky, najväčšia banka v krajine
Kauphting a druhá najväčšia Landsbanki, všetky tri sa napokon dostali
do rúk Úradu pre finančný dohľad. Ďalšiemu prepadu islandskej
koruny sa snažila zabrániť centrálna banka zafixovaním kurzu na
131 EUR/ISK, ale nedisponovala dostatočnými rezervami, aby sa jej
kurz koruny podarilo na tejto úrovni udržať. Po tom, ako sa 9. októbra
uskutočnil posledný spotový obchod za 340 EUR/ISK zastavila centrálna
banka obchodovanie s islandskou korunou.
Islandská
centrálna banka nedisponuje dostatočnými devízovými rezervami,
aby dokázala dlhodobo poskytovať potrebnú likviditu v cudzích menách
pre bankový sektor a skromný islandský štátny rozpočet nemá z
čoho financovať záväzky s blížiacou sa splatnosťou islandských
bánk. Krajina sa tak snaží zabezpečiť financovanie svojich bánk
v zahraničí. Po dlhých rokovaniach s Medzinárodným Menovým Fondom,
Ruskom, škandinávskymi susedmi ako aj ďalšími krajinami, je dnes
Island blízko dohode k poskytnutiu pomoci vo výške 6 mld. USD.
Negatívne
vyhliadky pre ekonomiku
Dnes sa na
Islande čaká čo ďalej, islandská koruna sa naďalej neobchoduje.
Domáci predajcovia majú problém importovať akýkoľvek tovar, potraviny
nevynímajúc, keďže zahraniční dodávatelia požadujú platby v
konvertibilnej mene. Islandská centrálna banka už zvolala stretnutie
všetkých bánk v krajine, kde sa určili priority transakcií so zahraničnými
menou, ktorými sú potraviny, palivá a lieky.
Ani v prípade,
že sa obchodovanie s islandskou menou obnoví a Islan
