Vzhľadom na Váš záujem sme pre Vás pripravili sériu článkov týkajúcich sa zdaňovania zahraničných príjmov
V praxi sa najmä v posledných rokoch stretávame s vykonávaním zamestnania slovenských občanov v cudzine alebo vykonávaním zamestnania pre zahraničné spoločnosti na území Slovenskej republiky, ako aj s cudzincami, ktorí sú zamestnaní na našom území. V súvislosti s týmto vzniká aj častá otázka, ako uvedené príjmy zdaniť a aké povinnosti vznikajú s vysporiadaním daňovej povinnosti, či už na území SR alebo v zahraničí. Pri riešení týchto otázok musíme aplikovať nielen vnútroštátne daňové predpisy, ale aj medzinárodné zmluvy. Pred posúdením, ako a kde zdaníme príjmy zo závislej činnosti, je najdôležitejšie určiť daňovú rezidenciu osôb a z toho vyplývajúcu daňovú povinnosť.
Podľa zákona o daniach z príjmov sú daňovníkmi, ktorí majú daňovú povinnosť vzťahujúcu sa na príjmy plynúce tak zo zdrojov na území SR, ako aj na príjmy plynúce zo zahraničia tí daňovníci, ktorí majú na území SR trvalý pobyt alebo ktorí sa tu obvykle zdržiavajú. Obvyklým zdržiavaním sa na území SR rozumieme zdržiavanie sa aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach. Takýmto daňovníkom hovoríme daňoví rezidenti alebo daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Tí, ktorí tieto podmienky nespĺňajú, sa nazývajú daňoví nerezidenti alebo daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou. Patria k nim aj daňovníci, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území SR a hranice republiky prekračujú denne alebo v dohodnutých časových obdobiach za účelom výkonu tejto činnosti.
Zákon o daniach z príjmov ustanovuje, že tieto skutočnosti platia iba vtedy, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak. Medzinárodná zmluva (v našom prípade zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia) má teda nadradené postavenie nad zákonom o daniach z príjmov. Ak teda existuje zmluva medzi SR a krajinou, s ktorou posudzujeme daňové vzťahy, aplikujeme pri riešení práva aj jednotlivé ustanovenia zmluvy.
Ak pri určení daňovej rezidencie daňovníka nastane konflikt záujmov a fyzická osoba je rezidentom obidvoch zmluvných štátov, jej postavenie bude určené nasledovne:
- osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v obidvoch zmluvných štátoch, je rezidentom v tom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy,
- ak nemožno určiť, o ktorý štát sa takto jedná alebo ak osoba nemá stály byt v žiadnom zmluvnom štáte, je rezidentom v tom štáte, v ktorom sa obvykle zdržuje,
- ak sa táto osoba obvykle zdržuje v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, je rezidentom v tom štáte, ktorého je stálym občanom,
- ak je táto osoba štátnym občanom v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, upravia príslušné úrady obidvoch štátov túto otázku vzájomnou dohodou (u nás je to Ministerstvo financií).
Pri posudzovaní, ktorý štát má právo zdaniť príjem daňovníka zo závislej činnosti a akým spôsobom, vychádzame v prípade existencie z medzinárodnej zmluvy alebo v prípade jej absencie z vnútroštátnych predpisov SR.
Existencia zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia
Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti stanovuje, že príjem zo zamestnania je zdaniteľný v štáte skutočného výkonu činnosti, teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť. Výnimkou z uvedeného pravidla je splnenie nasledujúcich troch podmienok. Ak sa tieto podmienky splnia všetky súčasne, príjem daňovníka zo závislej činnosti nebude podliehať zdaneniu v štáte skutočného výkonu činnosti, ale bude zdaniteľný v štáte rezidencie daňovníka.
- Zamestnanec je fyzicky prítomný v druhom zmluvnom štáte (v štáte výkonu tejto činnosti) menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
- Mzdy sa vyplácajú zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa štátu, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
- Mzdy nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo základne prevádzkovanej zamestnávateľom v štáte výkonu tejto činnosti.
Ak sa aspoň jedna z týchto podmienok nesplní, príjem sa zdaňuje v štáte výkonu činnosti.
V nasledujúcej časti budeme v tejto problematike pokračovať a pozrieme sa aj na situáciu pri absencii medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia.
