V prvej časti príspevku sme rozdelili jednotlivé druhy kapitálového majetku do skupín. Táto časť pojednáva o sadzbách dane vzťahujúcich sa na jednotlivé typy výnosov.
Podľa zákona o daniach z príjmov sú sadzby daní na príjmy z kapitálového majetku rozdelené na jednotlivé aktíva takto:
Sadzba dane | Výnos z aktíva |
0% |
|
|
|
|
|
5% |
|
10% |
|
|
|
15% |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
20% |
|
|
|
|
|
25% |
|
|
|
|
|
|
Zákon kladie tiež osobitný dôraz na zdaňovanie štátnych cenných papierov, kde upozorňuje, že osobitným spôsobom sa zdaňuje výnos v podobe úrokového kupónu, na ktorý je daňová sadzba 15%, Osobitný režim má zdanenie výnosu v podobe rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania. Tento výnos si musí majiteľ v čase splatnosti zahrnúť do daňového základu.
Práve táto časť zákona bola v posledných rokoch predmetom ostrej kritiky zo strany obchodníkov i finančných odborníkov. Súviselo to najmä s vysokými daňovými sadzbami v minulosti, keď investor v prípade výnosu z emisného disážia musel platiť podstatne vyššiu daň ako z kupónu. V súčasnosti sa pri dani právnických subjektov, ktorá je 25%, znižuje táto diferencia, aj tak však možno konštatovať, že sa môžu vyskytnúť rôzne anomálie, najmä pri vyššom podhodnotení emisie. Pri takomto systéme zdaňovania vzniká možnosť, že investor, ktorý má v držbe cenný papier s disážiom až do doby splatnosti, zaplatí celkovo vyššiu daň ako investor, ktorý kúpil cenný papier za menovitú hodnotu.
Aj v prípade daňového oslobodenia a osobitných sadzieb daní sa objavujú isté nezrovnalosti. Napríklad v prípade investovania do hypotekárnych záložných listov, ktoré sa emitujú tiež za účelom podpory bytovej výstavby, sú výnosy oslobodené od daní, kým v prípade komunálnych obligácií zameraných na podporu bytovej výstavby je zdanenie výnosov sadzbou 10%. Pritom ide prakticky o rovnaký druh dlhopisu, krytý nehnuteľným majetkom. Rozdiel je len ten, že emitentom hypotekárnych záložných listov je banka, kým emitentom komunálnych obligácií je obec.
Vyššiu transparentnosť by si tiež vyžadovalo stanovenie 15% dane týkajúcej sa najmä úrokov, výnosov z kladov a rôznych výhier. Zákon stanovuje, v akých prípadoch fyzické a právnické osoby nemajú po zrazení osobitnej sadzby dane 15% ďalšiu povinnosť zdaniť takto získaný príjem (banky, zahraničné pobočky bánk, poisťovací agenti, správcovské spoločnosti). Na trhu sa objavujú tak fyzické osoby, ako aj právnické osoby, ktoré sa zameriavajú na finančné podnikanie získavaním prostriedkov od širokej verejnosti najmä formou tichého spoločenstva a tiet prostriedky ukladajú na účtoch v bankách, ktoré tiež prinášajú aj úrokové výnosy. Je to forma kolektívneho investovania, ktorá nemá legislatívne zázemie, z čoho vyplýva, že na takýto druh podnikateľskej činnosti sa podobne ako u iných právnických subjektov vzťahuje po zaplatení 15% dane ako preddavku povinnosť zahrnúť zostatkový príjem do základu dane.
V poslednej časti porovnáme zdanenie príjmov z kapitálových výnosov v jednotlivých krajinách a poukážeme na rozdiely, ktoré vznikajú pri zdaňovaní fyzických a právnických osôb v tej istej situácii.