K problematike efektívnosti fungovania kapitálového trhu sa už vyjadrilo množstvo ľudí z teórie i praxe. To, do akej miery ovplyvňujú dane finančné investovanie, pokúsime vysvetliť v troch článkoch túto tému.
Hlavným zámerom každého daňového systému je, aby štát prostredníctvom neho získal primerané príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň si ponechával miesto na ovplyvňovanie chodu ekonomiky. Nemožno tiež uprieť snahu štátu v oblasti legislatívy realizovať pozitívne kroky najmä v spojitosti s realizáciou prístupových ciest do EÚ. Na druhej strane však pri konštrukcii právnych noriem upravujúcich zdanenie finančného trhu narážame na mnohé nejasné formulácie a nesystémovosť. Problematika zdanenia pri finančnom investovaní totiž nie je len o tom, koľko percent, na ktoré aktívum, ale aj z jasných definícií finančných investícií, príjmov z týchto investícií, rozlíšenia príjmov v podobe dôchodku, kapitálového zisku a podobne. Hlavným zámerom by preto malo byť to, aby sa investor nevyhýbal plneniu si daňovej povinnosti a na druhej strane, aby daňový systém pôsobil stimulačne na všetkých účastníkov finančného trhu.
Zdaňovanie finančných investícií sa všeobecne vzťahuje na výnos alebo na kapitálový zisk. Výnosom je napríklad úrok z vkladov na vkladných knižkách, úrok z dlhopisov, dividendy z akcií a podobne. Kapitálový zisk môže dosiahnuť obchodník s cennými papiermi pri obchodovaní na sekundárnom trhu. Je to rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou finančného aktíva.
Výška daňového zaťaženia sa vo všeobecnosti určuje v závislosti od
- finančného produktu – napríklad výnosy z dlhopisov sa môžu zdaniť inou sadzbou dane, ako výnosy z akcií,
- investora – rozdiely sa prejavujú v zdaňovaní súkromného investora a spoločnosti. V niektorých prípadoch môže byť investor úplne oslobodený alebo oslobodený na istý čas,
- trhu alebo štátu, na ktorom sa realizuje daná investícia. V tomto prípade treba brať do úvahy, aký má štát vybudovaný daňový systém, prípadne či existujú dohody o zamedzení dvojakého zdanenia medzi štátom investora a štátom emitenta.
Investori v posledných rokoch umiestňujú svoje investície na rôznych trhoch. Výhodnosť medzinárodného investovania by sa stratila, ak by neexistovali dohody o zamedzení dvojakého zdanenia. Investor by musel dvakrát zaplatiť daň zo svojich príjmov, čo by vytvorilo bariéru pre globalizáciu finančných trhov. Preto snahou každého investora je, aby jeho materská krajina mala uzatvorenú dohodu o zamedzení dvojakého zdanenia, čo mu umožňuje, aby daň platil len raz. Vo svete sa na tento účel používajú dve metódy, a to
- priamy zápočet – v prípade zdanenia príjmu investora v krajine investície má investor možnosť si ju odpočítať od zdaniteľného základu v materskej krajine (investor zaplatí daň v krajine A a zároveň si môže túto daň uplatniť ako nákladovú položku v krajine B),
- nepriamy zápočet – umožňuje investorovi započítať si aj daň, ktorú zaplatila spoločnosť zo zisku, z ktorého sa vypláca dividenda.
Problematiku zdaňovania finančných investícií pochopiteľne rieši zákon o daniach z príjmov. Vo svojej druhej časti, ktorá charakterizuje daň z príjmov fyzických osôb, rozdeľuje v § 8 príjmy z kapitálového majetku takto:
- úroky a výnosy z cenných papierov, dividendy, podiely na zisku v spoločnostiach s ručením obmedzeným, podiely na zisku v družstvách a pozemkových spoločenstvách,
- úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a vkladových účtoch vrátane bežných účtov,
- úroky a výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek,
- podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní,
- plnenia z poistenia pre prípad dožitia sa určitého veku alebo z dôchodkového poistenia,
- výnosy zo zmeniek,
- úroky a výnosy plynúce z vkladov, ktoré banka prijíma od svojich zamestnancov.
V zákone je priam detailne doplnené, čo je výnosom z cenných papierov. Sú to:
- výnosy v podobe rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou pri obstaraní cenného papiera (emisné disážio), podobne aj pri vrátení zamestnaneckých akcií ako rozdiel medzi cenou obstarania a cenou pri vrátení. Výnos môže vzniknúť aj pri predčasnom splatení cenného papiera, pričom výnos je rozdiel medzi cenou obstarania a cenou spätného odkúpenia (môže vzniknúť aj strata),
- príjmy z predkupného práva na cenné papiere.
V nasledujúcom pokračovaní tohoto príspevku sa bližšie pozrieme na sadzby dane z jednotlivých druhov kapitálového majetku.
