Viac ako dve štvrtiny obyvateľov Slovenska zatiaľ nemá skúsenosť s bankovým úverom. Ľudia sa bánk stále obávajú a ak sa odhodlajú vziať si úver, záleží im najviac na tom, aby to šlo rýchlo a s čo najmenej formalitami. Výška úrokov, ktoré budú platiť, je v rebríčku priorít až niekde vzadu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú úvery na Slovensku podstatne drahšie ako v iných štátoch Európskej únie.
Riaditeľ spoločnosti Symsite Re-search VLADIMÍR DOHNAL však hovorí, že aj úverové prostredie na Slovensku sa postupne začne podobať vyspelým trhom. Existuje podľa neho široký priestor na podstatné rozšírenie úverov, ale aj na razantný pokles úrokov. Pýtali sme sa ho aj na informačnú politiku bánk, na konkurenciu lízingových a splátkových a rýchlopôžičkových firiem.
Banky sa predháňajú v ponuke spotrebných úverov. Dá sa povedať, že si už dnes môže vziať pôžičku ktokoľvek?
Myslím si, že už sú všeobecne prístupné. Určite nie každá banka má v ponuke dostupné úvery, ale veľké banky už áno a sú poskytované v podstate úplne každému. Limitovaná tak v podstate zostala len výška úveru a tá závisí od schopnosti splácať.
Koľko si teda môže obyčajný človek požičať?
Skutočne dostupné pôžičky, ktoré sa zvyčajne aj volajú dostupné, flexipôžičky, minipôžičky a podobne, sa končia pri 100- až 150-tisíc korún. Naopak, normálne pôžičky sa začínajú, povedzme pri 50- až 100-tisíc. Pri nich je potrebné už aj nejaké ručenie. Ďalší rozdiel je v úroku. Pri dostupných pôžičkách sú úroky veľmi vysoké – 20 až 25 percent. Normálne pôžičky majú úroky od 8 až 10 percent.
Bude znamenať dostupnosť úverov aj ich všeobecné rozšírenie?
To je, samozrejme, úplne iná otázka, než dostupnosť úverov. Rozšírenie spotrebiteľských úverov je momentálne okolo 15 percent. To znamená, že 85 percent Slovákov ešte nemalo žiadnu skúsenosť s úverom. Pri splátkových spoločnostiach je to vyššie, penetrácia je okolo 30 až 35 percent.
Ako sa bude rozšírenosť úverov zvyšovať?
V roku 2003 bola penetrácia úverov okolo 7 percent, teraz je už 15, takže vidieť, že sa to veľmi rýchlo rozšírilo. Neviem, k akým číslam sa dostaneme, ale môžeme si pomôcť napríklad pomerom úverov na hrubom domácom produkte: na Slovensku je tento podiel 9 percent, v EÚ je to zhruba 50 percent a v USA viac ako 80 percent. Na porovnanie, v Česku je to 11 percent a v Maďarsku okolo 15 percent. Čiže priestor na rast penetrácie aj objemov je veľmi impozantný.
Od čoho bude závisieť tento rast? Musia ešte banky doplniť svoju ponuku?
Myslím si, že čoraz viac je to na ľuďoch. Teraz už veľa bánk má skutočne dostupné úvery. Bude to rásť najmä vďaka tomu, že ľudia sa budú mať čoraz lepšie. Pri optimistických vyhliadkach do budúcnosti budú mať väčšiu ochotu zobrať si úver.
Čím je človek bohatší, tým ľahšie dostane úver. Ako sa to prejavuje v rozšírení úverov v slovenských regiónoch?
Až 75 percent úverov je stále poskytovaných v Bratislave, pričom ešte pred rokom to bolo 85 percent. Tu je jasne vidieť veľkú koreláciu medzi životnou úrovňou a zadlžením.
Bude rozširovanie úverov súvisieť aj s poklesom úrokov?
Priestor na znižovanie úrokov je obrovský, ale ich pokles bude súvisieť s niečím úplne iným. Predovšetkým – ľudia musia chcieť nižšie úroky. V súčasnosti ich nechcú a je im dosť jedno, aký úrok platia. Zatiaľ im viac záleží na tom, aby sa banky nebáli, aby bol proces úverovania jednoduchší, aby nepotrebovali napríklad toľko dokladov a aby to bolo rýchle. Banky to teraz vedia, ale len čo príde tlak na nižšie úroky, môže sa to zmeniť.
Ľudia možno majú nie celkom racionálny strach z bánk. Ako s tým súvisia obavy zo zadlžovania sa a riziká budúcich bankrotov?
To, že sa budú k úverom dostávať aj chudobnejší, určite spôsobí rast počtu neplatičov, ktorý je teraz veľmi stabilný a nízky. Tí, ktorí si dnes berú úvery sú väčšinou ľudia, ktorí si to vedia zrátať. Neplatiči sú teda problém budúcnosti. Aj splátkové spoločnosti, ktoré majú menšie nároky na svojich klientov, hovoria, že sa nespláca zhruba jedno percento úverov. To je veľmi dobré číslo, ale časom bude rásť.
Patrí budúcnosť bankám, na úkor splátkových alebo lízingových spoločností?
Ešte pred …
Celý článok si môžete prečítať tu »».
