oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
Pri porovnaní s krízou v roku 2008, ktorá zasiahla firmy a rodiny s vysokými dlhmi a malými vkladmi v bankách, situácia v roku 2022 nie je rovnaká.
Nebolo to tak dávno, čo sme sa pri oslavách na prelome milénia obávali, ako prechod zvládnu počítače. V roku 2008 sme sa začali dostávať do najväčšej finančnej krízy odkedy sú dostupné dáta. Táto kríza so sebou priniesla nárast úverov a zníženie vkladov a úspor v ekonomike. Oživenie ekonomiky, ktoré sa začalo v roku 2019, ukončila pandémia COVID-19. Došlo k exponenciálnemu nárastu usporeného objemu finančných prostriedkov, keď blokovania a uzávery znemožňovali spotrebiteľom míňať. Keď už všetko nasvedčovalo tomu, že v dôsledku nárastu spotreby dôjde k poklesu vkladov, nová kríza, ktorá sa schyľuje, opäť zvýšila objem vkladov a úspor.
Neistota vyplývajúca z rastu úrokových sadzieb, ktoré zdražujú hypotéky, nekontrolovaný rast cien s infláciou blízkou dvojciferným číslam a vojna na Ukrajine, ktorej koniec je v nedohľadne. To všetko brzdí spotrebu a zvyšuje úspory, píše Manuel Alejandro Cardenete Flores, profesor ekonómie na Universidad Loyola Andalucía na stránkach The Conversation.
Inflácia nepoľavuje a strata kúpnej sily bude túto zimu traumatizujúca a to aj napriek úsiliam vlád a Európskej únie. Niektoré krajiny už registrujú nárast počtu žiadostí o úvery pri riešení neočakávaných platieb. Zvýšenie sadzieb hypoték, ktoré sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch prehodnocovať, spôsobia nárast neplatičov a nesplácaných úverov. Banky už s klientmi rokujú o zmrazení splátok, kým sa podmienky nezlepšia.
Podľa poradenskej firmy Macrobond dochádza v eurozóne v poslednom roku k silnému poklesu kúpnej sily tzv. dohodárov. V priemere v eurozóne hovoríme je to o 6,5 %, krajiny ako Španielsko (8,1 %) a Taliansko (7,5 %) sú na tom najhoršie. V praxi sa to premieta do toho, že ak predtým existovali rodiny, ktoré len prežívali, teraz už účty platiť nedokážu. Tým sa znižuje spotreba a začína sa zvyšovať využívanie mikroúverov a fixných hypoték.
Latinské ceteris paribus sa v ekonómii používa na vyjadrenie, že veci budú také, ako sú opísané, ak faktory zostanú konštantné. Konkrétne ide o to, že vojna na Ukrajine sa ešte viac nezradikalizuje a že uprostred zimy nenastane energetický šok ako v roku 1973. Navyše sa očakáva, že vývoj menovej politiky zvyšovania sadzieb, ktoré zavádzajú centrálne banky, bez ohľadu na to, či má alebo nemá okamžité výsledky, obmedzí infláciu (a nielen zdražuje cenu peňazí).
Znepokojujúci je regionálny problém. Vzhľadom na to, že v eurozóne sa zvyšovanie intervenčnej úrokovej sadzby uskutočňuje spoločným spôsobom a pre všetky krajiny, mohli by sme sa o pár mesiacov vidieť, že realizovaná politika bude mať efekt v Nemecku a stredoeurópskom regióne, ale v iných krajinách nie. Ak by sa tak stalo, expanzívna fiškálna politika, o ktorej sa uvažuje v štátnych rozpočtoch na rok 2023, by mohla naďalej zvyšovať dopyt a spolu s ním aj ceny. A strata kúpnej sily by nezadržateľne pokračovala.
Pri porovnaní s krízou v roku 2008, ktorá zasiahla firmy a rodiny s vysokými dlhmi a malými vkladmi v bankách, situácia v roku 2022 nie je rovnaká. Tentoraz sa vklady rapídne zvýšili od objavenia sa pandémie COVID-19. Dopyt po peniazoch sa z preventívnych dôvodov zvyšuje. Rastúca neistota nás donútila lepšie sa pripraviť. Preto súčasná situácia nie je porovnateľná so situáciou v roku 2008. Táto kríza sa očakávala, nebola prekvapením, prijímali sa predbežné opatrenia. Odborníci stále veria, že pristátie bude nakoniec mäkké, ťažké časy budú trvať krátko a ekonomika sa v druhej polovici roku 2023 rozbehne. Ceteris paribus, ak sa podmienky nezmenia, nebude sa konať žiadne prekvapenie.
