oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Ruská invázia na Ukrajinu bola široko odsúdená za jej neopodstatnenú agresiu. Pretrvávajú obavy z oživenia ruského impéria, či dokonca z novej svetovej vojny. Menej diskutovaným je takmer pol bilióna dolárov, ktoré si inkasuje obranný priemysel dodávajúci zbrane obom stranám konfliktu.
Vojna na Ukrajine spustila masívny nárast výdavkov na obranu. EÚ oznámila, že nakúpi a dodá zbrane na Ukrajinu za 450 miliónov eur. USA prisľúbili vojenskú pomoc vo výške 350 miliónov amerických dolárov, okrem viac ako 90 ton vojenských zásob a 650 miliónov amerických dolárov poskytnutých za minulý rok. Spolu to znamená, že USA a NATO poslali napríklad 17 000 protitankových zbraní a 2 000 protilietadlových rakiet Stinger. Medzinárodná koalícia národov tiež ochotne vyzbrojuje ukrajinský odpor, vrátane Spojeného kráľovstva, Austrálie, Turecka a Kanady.
Je veľká príležitosť pre najväčších svetových dodávateľov zo sektora obranného priemyslu. Uveďme pár príkladov, Raytheon vyrába strely Stinger a spolu s Lockheed Martin vyrába protitankové strely Javelin, ktoré dodávajú napríklad USA a Estónsko. Obe americké skupiny, akcie Lockheed a Raytheon, od invázie vzrástli o približne 16 % a 3 %, v porovnaní s 1 % poklesom indexu S&P 500.
BAE Systems, najväčší hráč v Spojenom kráľovstve a Európe, má nárast o 26 %. Z piatich najväčších svetových dodávateľov podľa tržieb klesol iba Boeing, okrem iného z dôvodu jeho expozície voči leteckým spoločnostiam.
Pred konfliktom popredné západné zbrojárske spoločnosti informovali investorov o pravdepodobnom zvýšení ich ziskov. Gregory J. Hayes, výkonný riaditeľ amerického obranného gigantu Raytheon, uviedol na 25. januárovom stretnutí o zisku:
Musíme sa len pozrieť na minulý týždeň, kde sme videli útok bezpilotných lietadiel v Spojených arabských emirátoch… A samozrejme, napätie vo východnej Európe, napätie v Juhočínskom mori, všetky tieto veci vyvíjajú tlak na niektoré výdavky na obranu. Takže plne očakávam, že z toho budeme mať nejaký úžitok.
Už v tom čase sa predpovedalo, že globálny obranný priemysel v roku 2022 vzrastie o 7 % . Ako vysvetľuje Richard Aboulafia, výkonný riaditeľ americkej poradenskej spoločnosti v oblasti obrany AeroDynamic Advisory, najväčšie riziko pre investorov je, že „celá vec sa ukazuje ako ruský domček z karát a hrozba sa rozplynie“.
Bez známok, že sa to deje, obranné spoločnosti profitujú niekoľkými spôsobmi. Okrem priameho predaja zbraní bojujúcim stranám a dodávok iným krajinám, ktoré ich darujú Ukrajine, zaznamenajú zvýšený dopyt zo strany krajín ako je Nemecko a Dánsko, ktoré uviedli, že zvýšia svoje výdavky na obranu. USA sú ďaleko svetovým lídrom odvetvia, s 37 % zo všetkých predajov zbraní v rokoch 2016-20. Ďalej nasleduje Rusko s 20 %, Francúzsko s 8 %, Nemecko s 6 % a Čína s 5 %.
Okrem piatich najväčších vývozcov je v tejto vojne aj mnoho ďalších potenciálnych príjemcov. Turecko sa vzoprelo ruským varovaniam a trvalo na dodávke zbraní Ukrajine vrátane hi-tech bezpilotných lietadiel. Je to veľký prínos pre jeho vlastný obranný priemysel, ktorým zásobuje takmer 1 % svetového trhu. A keďže Izrael sa teší z približne 3 % celosvetového predaja, v jednom z jeho novín nedávno vyšiel článok, ktorý hlásal: „Skorý víťaz ruskej invázie: Izraelský obranný priemysel“.
Pokiaľ ide o Rusko, krajina si buduje svoj vlastný obranný priemysel ako odpoveď na západné sankcie z roku 2014. Vláda zaviedla rozsiahly program nahrádzania dovozu, aby znížila svoju závislosť od zahraničných zbraní a odborných znalostí, ako aj zvýšila zahraničný predaj. Vyskytlo sa niekoľko prípadov pokračujúceho udeľovania licencií na zbrane, napríklad z Veľkej Británie do Ruska v odhadovanej hodnote 3,7 milióna libier, ale to sa skončilo v roku 2021.
Ako druhý najväčší vývozca zbraní sa Rusko zameralo na množstvo medzinárodných klientov. Jeho vývoz zbraní medzi rokmi 2016-2020 klesol o 22 %, ale bolo to spôsobené najmä 53-percentným znížením predaja do Indie. Zároveň dramaticky zvýšilo predaj do krajín ako Čína, Alžírsko a Egypt.
Podľa rozpočtovej správy Kongresu USA „Ruské zbrane môžu byť lacnejšie a jednoduchšie na obsluhu a údržbu v porovnaní so západnými systémami. Najväčšie ruské obranné firmy sú výrobca rakiet Almaz-Antey (objem predaja 6,6 miliardy USD), United Aircraft Corp (4,6 miliardy USD) a United Shipbuilding Corp (4,5 miliardy USD)."
Tvárou v tvár Putinovmu imperializmu existujú hranice toho, čo sa dá dosiahnuť. Zdá sa, že je málo dôveryhodných možností, aby sa Ukrajina demilitarizovala tvárou v tvár pretrvávajúcej hrozbe Ruska.
Napriek tomu sa objavili určité snahy o deeskaláciu situácie, napríklad NATO verejne odmietlo žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o zriadení bezletovej zóny. Tieto snahy však podkopávajú obrovské finančné stimuly na oboch stranách na zvyšovanie počtu zbraní.
Západ a Rusko zdieľajú hlboký vojenský priemyselný komplex. Obaja sa spoliehajú na svoj masívny zbrojný priemysel a sú ním ovplyvnení. Toto bolo posilnené novšími hi-tech útočnými schopnosťami od dronov až po sofistikované autonómne zbraňové systémy riadené umelou inteligenciou.
Ak je konečným cieľom deeskalácia a udržateľný mier, je potrebný seriózny proces napadnutia základných ekonomických príčin tejto vojenskej agresie. Nedávne vyhlásenie prezidenta Joea Bidena hovorí o tom, že USA budú priamo sankcionovať ruský obranný priemysel, čím sa im sťaží získavanie surovín a medzinárodný predaj ich tovaru, aby mohli reinvestovať do väčšieho množstva vojenského vybavenia. Napriek tomu to môže vytvoriť obchodnú príležitosť pre západných dodávateľov. Mohlo by to zanechať dočasné vákuum pre americké a európske spoločnosti, aby získali ďalšiu konkurenčnú výhodu, čo by malo za následok rozšírenie globálnych pretekov v zbrojení a vytvorenie ešte väčšieho obchodného stimulu pre nové konflikty.
Po tejto vojne by sme mali preskúmať spôsoby, ako obmedziť silu a vplyv tohto odvetvia. To by mohlo zahŕňať medzinárodné dohody o obmedzení predaja konkrétnych zbraní, multilaterálnu podporu pre krajiny, ktoré sa zaviazali obmedziť svoj obranný priemysel, a sankcionovanie zbrojárskych spoločností, ktoré podľa všetkého lobujú za zvýšenie vojenských výdavkov. V zásade by išlo o podporu hnutí, ktoré spochybňujú ďalší rozvoj vojenských spôsobilostí.
Je zrejmé, že neexistuje jednoduchá odpoveď a nestane sa to zo dňa na deň, ale je nevyhnutné, aby sme ako medzinárodné spoločenstvo uznali, že dlhotrvajúci mier nie je možný bez toho, aby sme čo najviac eliminovali výrobu a predaj zbraní ako lukratívne hospodárske odvetvie.
