oPeniazoch.sk, NYT Foto: getty images,SITA/AP
V roku 1969, dva roky po tom, čo Kajmanské ostrovy, britské územie, schválilo svoj prvý zákon, ktorý povoľoval tajné offshore trusty, oficiálna správa vlády varovala, že na ostrovy sa valí vlna peňazí od súkromných developerov. Štátom rýchlo zaplavili pochybné financie.
Obrovský únik údajov koordinovaný Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov odhalil množstvo tajných a diskutabilných finančných transakcií s viac ako 330 politikmi a verejnými činiteľmi z viac ako 90 krajín. Pandora Papers odhaľuje viac ako 130 miliardárov z Ruska, USA a ďalších krajín ale aj závratnú škálu hromadenia majetku, často práve tými ľuďmi, ktorí by mali proti tomu zakročiť.
Informácie zverejnené 3. októbra, majú globálny rozsah. Ak je však v srdci systému jedna krajina, je to Británia. Británia, spolu s čiastočne kontrolovanými územiami v zámorí, je nástrojom pre celosvetové ukrývanie hotovosti a majetku. Ako nedávno povedal člen vládnej Konzervatívnej strany, je to „hlavné mesto prania špinavých peňazí“. A City, jeho pozlátené finančné centrum, je jadrom systému. Pre Britániu, ktorej nafúknutý finančný sektor zhoršuje rozsiahle ekonomické problémy, je to dosť zlé. Pre svet, kde je ekonomický systém upravený pre bohatých, ešte horšie.
Offshore ekosystém je konštrukčne diabolsky komplikovaný. Mnoho zložitých a nepriehľadných nástrojov, vrátane offshore trustov, daňových medzier a prázdnych firiem, plus bankové tajomstvo a nedbalá finančná regulácia, zahaľujú majetok bohatých do temných právnych hmiel. Centrom všetkého sú daňové raje, kam bohatí berú svoje peniaze, aby ich ochránili, ale tiež aby unikli pravidlám, zákonom a daniam, ktoré sa im nepáčia.
Bohatstvo držané v daňových rajoch je ohromujúce: odhady sa pohybujú od 6 biliónov dolárov po 36 biliónov dolárov. Začiatky moderného offshore systému, ktorý odhalili Pandora Papers, siahajú až do roku 1969. Dva roky po tom, čo Kajmanie ostrovy, britské územie, schválilo svoj prvý zákon, ktorý povoľoval tajné offshore trusty. Dnes sú súčasťou systému utajenia Spojené štáty americké so svojimi spoločnosťami a trustmi, ale aj klaster európskych krajín vrátane Luxemburska, Írska a Švajčiarska ponúka možnosti úniku. Ázia má samozrejme Hongkong a Singapur. Tá britská sieť je ale určite najväčšia. Index finančného tajomstva siete Tax Justice Network, rebríček daňových rajov, ukazuje, že na prvom mieste je Británia a jej „pavučina“ offshore satelitov. Viac ako dve tretiny z 956 spoločností, ktoré dokumenty Pandora spájajú s verejnými činiteľmi, boli založené na Britských Panenských ostrovoch.
Centrom tohto procesu je Londýnske City, malá časť Veľkého Londýna, najvýznamnejšie finančné centrum na celom svete. Prostredníctvom medzinárodných akciových trhov, obchodovania s menami, emisie dlhopisov a ďalších, zvláda City dokonale úctyhodnú finančnú aktivitu z celého sveta. Je to však tiež hlavné nervové centrum tmavšieho globálneho offshore systému, ktoré ukrýva a stráži ukradnuté bohatstvo sveta. Mesto, ktoré bolo srdcom britského impéria, pumpujúcim financie, sa prestavalo na zásadný kanál medzinárodného kapitálu všetkých druhov. Kľúčový moment nastal, keď anglická centrálna banka počas dekolonizácie nechala krajinu hrať úlohu hostiteľa nového eurodolárového trhu. Bol to takmer neregulovaný a vysoko výnosný offshore priestor, oddelený od britskej ekonomiky, kde zahraničné banky, väčšinou americké, mohli robiť veci, ktoré doma nemohli.
V 70-tych rokoch minulého storočia sa tento rýchlo rastúci trh začal spájať s britskými daňovými rajmi a inými krajinami do bezproblémovej globálnej siete. Britské raje odvtedy fungujú ako zberné plavidlá pre rôzne finančné činnosti z celého sveta, legálne alebo nie, často poskytujú účtovníctvo, bankovníctvo a právnické služby spoločnostiam v City. Uniknuté daňové príjmy bijú do očí: korporácie používajú daňové raje, aby unikli plateniu odhadovaných 245 až 600 miliárd dolárov ročne. Nová globálna dohoda o minimálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb vo výške 15 percent tieto straty zníži. Jednotlivci rovnako ukrývajú obrovské sumy.
Daň je však iba časťou celkového obrazu. Globálna hra na klamstvo, ktorú už desaťročia hrajú bohatí a ich predĺžené ruky v City, narušila právny štát a zbavila občanov dôvery v systém.
Po globálnom finančnom krachu v roku 2008, ktorý odhalil extravagantné excesy finančného systému, došlo k určitému úsiliu o reformu. „Londýnska priepasť“, ako ju nazval predseda regulačnej agentúry USA Gary Gensler, bola zmenšená. Dnes však už spomienky na krízu slabnú a do hry vstupuje Brexit. „Nová kapitola pre finančné služby“, kľúčový dokument s pokynmi, ktorý zverejnili v júli, jasne signalizoval návrat k tolerantnejším časom. „Konkurencieschopnosť“, kľúčové slovo pre nízke dane, slabú reguláciu a jej laxné presadzovanie, sa v texte objavuje viac ako 15 -krát. Príliš „konkurencieschopné“ finančné centrum Británie je kliatbou, ktorej dôsledky sú regionálna nerovnosť, nevyvážená ekonomika, klesajúca produktivita, zastavené investície, inflácia cien aktív a politická korupcia. Po rokoch šetrenia a v časoch nedostatku potravín a paliva si Británia toto nemôže dovoliť.
Ale to svet je ten, ktorý trpí najviac. Podnikateľom v šedej ekonomike a dlhoročným politickým lídrom poskytuje offshore ekosystém beztrestnosť, maskovanie kapitálu a ochranu bohatstva. Tento systém, za ktorý nemožno vyvodiť zodpovednosť, je často nevystopovateľný. Zaisťuje, že prosperita zostáva vymoženosťou vyvolených. Aby sme zvrátili nerovnosť a nespravodlivosť, ktoré pandémia tak ostro odhalila, musíme sa zmocniť rajov, ktoré ich chránia.
Autorom je Nicholas Shaxson, spoluzakladateľom protimonopolnej organizácie Balanced Economy Project. Je autorom kníh Ostrovy pokladov: Daňové raje a muži, ktorí ukradli svet či Finančná kliatba: Ako nás globálne financie robia chudobnejšími.
