Nemecko začalo 120-stranovým pandemickým plánom, Slovensko nemalo nič

Pridajte názor  Zdroj: TASR

9. 10. 2021 - Kým Nemecko malo v počiatkoch pandémie nového koronavírusu už hotový 120-stranový pandemický plán, Slovensko nemalo pripravenú ani stranu.

Kým Nemecko malo v počiatkoch pandémie nového koronavírusu už hotový 120-stranový pandemický plán, Slovensko nemalo pripravenú ani stranu. Napriek tomu zaviedlo efektívne opatrenia, ktoré pomohli ochrániť ekonomiku. Povedal to štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Marcel Klimek počas piatkového (8.10.) diskusného panelu na tohtoročnom Tatra Summite. Diskutoval s bývalým premiérom Maďarska Gordonom Bajnaim a generálnym riaditeľom Mastercard pre Slovensko a Česko Michalom Čarným.

Klimek poznamenal, že nová slovenská vláda, ktorá sa k moci dostala práve v počiatkoch pandémie v marci 2020, začala z "levelu nula" a do dvoch týždňov padli žiadosti o pomoc, ako napríklad zavedenie kurzarbeit. Základy štátnej pomoci pre skrátenú prácu však položené neboli, podľa Klimeka subjekty tvrdili, že koncepciu predstavovali štátu pred štyrmi rokmi, ale nič sa neimplementovalo. "Chceli od nás, aby sme to implementovali do dvoch týždňov. A urobili sme to," poznamenal Klimek a vyčíslil, že na to išla polovica všetkých pandemických výdavkov štátu. Pripomenul, že po dočasnom narýchlo implementovanom kurzarbeite od 1. januára 2022 bude platiť aj trvalý.

Štátny tajomník vyzdvihol, že toto opatrenie, ako aj mnohé iné, fungovalo dobre a pomoc bola efektívna, pretože kumulatívne dane z príjmov právnických osôb poklesli len minimálne. "Poklesli len o 0,1 % v roku 2020 oproti roku 2019, čo je pre mňa neuveriteľné," komentoval Klimek. Dodal však, že vplyv nebol rovnaký všade, existujú sektory poškodené viac. Sú nimi kultúra, turizmus a gastrosektor.

Bajnai povedal, že vlády po celej Európe či vo svete reagovali na krízu omnoho lepšie a rýchlejšie než počas veľkej finančnej krízy zhruba spred desiatich rokov. Vyzdvihol však, že koronakríza nemala pôvodne ekonomický charakter. "Bola to nezávislá kríza, ktorá však ovplyvnila ekonomiku," vysvetlil. Otázkou číslo jeden v súčasnosti je však podľa neho rast inflácie. Rast cien je však po kríze podľa neho prirodzeným javom.

Čarný na margo platieb počas pandémie poznamenal, že infraštruktúra digitálnych platieb sa stala najdôležitejším elementom. Pripomenul napríklad zvyšovanie limitu na bezkontaktnú platbu, čo sa udialo vo viacerých krajinách. Stalo sa to hygienickým štandardom.