oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Nemci si 26. septembra vo voľbách vyberú poslancov do 20. Bundestagu. Angela Merkelová končí, čo znamená, že prvýkrát po 16 rokoch sa vyberie nový kancelár. Nemecko má za sebou množstvo obrovských výziev, vrátane globálnej finančnej krízy, európskej krízy štátneho dlhu a pandémie COVID-19. Merkelovej prístup väčšina komentátorov schvaľuje.
Prieskumy verejnej mienky predpovedajú zisky pre sociálnych demokratov (SPD), ktorí sú od roku 2013 mladším koaličným partnerom Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ale od žiadnej strany sa neočakáva, že by dosiahla výrazné víťazstvo. Olaf Scholz z SPD je najpravdepodobnejším nástupcom Merkelovej. Je už ministrom financií a vicekancelárom odchádzajúcej administratívy, takže sa zdá, že nemecké politické prostredie sa drasticky nezmení.
Nemcom by však zrejme prospelo, keby zmenili svoj prístup k riadeniu ekonomiky, pretože podľa Merkelovej to nedopadlo najlepšie. A to by platilo bez ohľadu na to, ako voľby dopadnú. Nasledujúci graf, ktorý ukazuje, ako sa menili kľúčové ukazovatele ako rast, inflácia a nezamestnanosť počas jej pôsobenia. Celkový obraz je veľmi zmiešaný.
Skutočnosť, že ceny zostali nezmenené a väčšina ľudí sa uplatnila na pracovnom trhu, je na jednej strane znakom dobre rozbehnutej ekonomiky. Rast HDP bol však dosť nízky, určite nižší, ako by sa dalo predpokladať, pretože Nemecko má veľké obchodné prebytky a taktiež prebytky verejných financií, alebo malé deficity. Inými slovami, Nemecko mohlo minúť viac na podporu spotreby a investícií.
Nemecko je však známe svojim odhodlaním vždy vyvážiť svoje súvahy. Pod Merkelovou (a predchádzajúcimi kancelármi) sa národ uzavrel do fiškálnej zvieracej kazajky známej ako schuldenbremse („dlhová brzda“), schwarze null („čierna nula“) alebo pravidlo vyrovnaného rozpočtu. To všetko sa scvrkáva na to, že nemecké federálne a štátne vlády nesmú mať rozpočtový deficit.
Nemecké domácnosti sú zároveň v G7 najšetrnejšie a môžu sa pochváliť najvyššou mierou úspor. Výdavky nemeckých domácností neustále klesali, z 56,4 % ako percento ich disponibilného príjmu v roku 2009 na 51,9 % v roku 2019, a očividne to COVID-19 ešte viac potiahol až na 50,7 % v roku 2020.
Verejné aj súkromné fixné investície v Nemecku už desaťročia klesajú ako percento HDP, napriek všetkým peniazom, ktoré generujú obrovský obchodný prebytok. Nemecké hospodárstvo začal zaťažovať nedostatok investícií, čo sa prejavuje slabým rastom.
Nemecko v poslednom štvrťroku 2019 vykazovalo 0 % nárast ešte pred koronakrízou. Napriek fiškálnej opatrnosti a obrovskému obchodnému prebytku Nemecka nemožno obdobie medzi globálnou finančnou krízou a COVID-19 považovať za úspešný príbeh. Bolo to obdobie dlhodobej stagnácie.
Obdobie pandémie
V ére pred pandémiou spôsoboval veľký obchodný prebytok Nemecka medzinárodný rozruch, USA označovali Nemecko za menového manipulátora. Napriek tomu ani prebytok, ani stagnácia pod Merkelovou nezmizli. Ako obvykle, nemecká fascinácia fiškálnou obozretnosťou prevládla.
Silná pozícia Nemecka v exporte je do istej miery odolná voči COVID. Obchodná bilancia krajiny sa v roku 2020 trochu zhoršila, pretože pandémia ovplyvnila medzinárodný dopyt po nemeckom tovare. Teraz, keď jeho hlavní obchodní partneri zrušili tie najhoršie obmedzenia týkajúce sa COVIDu, sa nemecký export vrátil na úroveň, ktorá bola naposledy zaznamenaná pred troma rokmi, s obchodným prebytkom 110 miliárd eur v prvej polovici roku 2021. Toto potvrdzuje, že konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky je to posledné, čoho sa treba obávať.
Nemecko použilo svoju fiškálnu opatrnosť ako nástroj na riešenie pandémie, prehliadajúc rozpočtový deficit vo výške približne 6 % v snahe podporiť firmy aj občanov. V rovnakom čase nemecké domácnosti čerpali svoje úspory počas pandémie, aj keď len čiastočne. Miera úspor klesla z 10 % HDP v roku 2019 na 7,7 % HDP v roku 2020. Ale keďže poznáme nemecký fiškálny konzervativizmus na národnej úrovni aj na úrovni domácností, pravdepodobne sa všetko čoskoro obnoví.
Budúcnosť
Dve najaktuálnejšie otázky pre nového kancelára sú ekonomické zotavenie sa z COVIDu a dosiahnutie čistých nulových uhlíkových emisií. Začiatkom tohto roka Merkelová zvýšila plánovaný dátum na dosiahnutie nuly z roku 2050 na 2045 po tom, čo nemecký ústavný súd zistil, že vláda porušuje slobody mladých ľudí tým, že príliš zdržiava zníženie emisií. Keď Nemcov v lete zasiahli v lete záplavy, ukázala sa naliehavosť dôslednejšej reakcie na zmenu klímy a tiež sa zvýšil záujem verejnosti o naliehavé opatrenia.
Napriek tomu bude zachovanie prosperity pri takom obrovskom znižovaní emisií uhlíka monumentálnou výzvou, ktorú nie vždy uľahčia iné politické rozhodnutia. Napríklad časť nemeckého klimatického plánu zahŕňa postupné vyraďovanie uhlia do roku 2038, čo však komplikuje aj postupné vyraďovanie jadrovej energie do roku 2022.
Stručne povedané, nový kancelár bude musieť udržiavať veľmi tesnú rovnováhu medzi týmito environmentálnymi ambíciami a hospodárskym oživením a rastom po pandémie. Ďalším veľkým problémom, ktorý bude ešte náročnejší, je starnúca populácia Nemecka.
Merkelová sa v poslednom čase dostáva pod tlak na zvýšenie štátneho dôchodkového veku na 68 rokov, pričom ho už zvýšila z 65 na 67 rokov od roku 2029. Rozhodnutie však nechala na svojho nástupcu a Scholz takýto krok vylúčil a trvá na tom, že je to zbytočné.
Jednou z očividných priorít by malo byť prehodnotenie závislosti národa na prebytkoch spôsobujúcich stagnáciu. Odklonením sa od čiernej nuly, aby sa deficity priblížili k 3 % povoleným v rámci Paktu stability a rastu EÚ, by nový kancelár mohol vytvoriť trochu viac priestoru na uľahčenie obnovy po pandémii a prechodu k zelenšej ekonomike. Po opatrných rokoch Merkelovej dozrel čas, aby Nemci skúsili niečo iné.
