oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Pandémia nás určite naučila, že odolnosť ekonomiky závisí od odolnosti najzraniteľnejších osôb. Jediným spôsobom, ako zabezpečiť robustnosť a odolnosť, je zaručená ochrana. Základný garantovaný príjem poskytuje istotu a bezpečnosť.
Wales je zatiaľ poslednou krajinou, ktorá začala skúmať myšlienku základného garantovaného príjmu, ktorý dáva každému dospelému človeku pevnú sumu peňazí bez ohľadu na jeho zamestnanie. Niektorí politici majú o presadenie tejto myšlienky dlhodobý záujem.
Vo Walese prieskum ukázal, že 69 % ľudí by podporilo tento proces. List, v ktorom žiadajú britskú vládu, aby zvážila realizáciu podobných plánov, podpísalo viac ako 500 politikov naprieč Veľkou Britániou. Už 32 miestnych samospráv v celej krajine hlasovalo za pilotný projekt vo vlastných regiónoch.
Od vypuknutia pandémie sa základný garantovaný príjem stáva populárnym celosvetovo. V USA je Los Angeles zatiaľ posledným mestom, ktoré spustilo podobný experiment. Program v hodnote 24 miliónov dolárov, ktorý bol predstavený v rámci návrhu rozpočtu primátora Erica Garcettiho, by v prípade schválenia mestskou radou poskytoval 1 000 dolárov mesačne 2 000 rodinám. Oakland, ktorý minulý mesiac oznámil svoj nový program „Oakland Resilient Families“, plánuje poskytnúť 500 dolárov mesačne počas 18-tich mesiacov rodinám, ktoré nedosahujú určitý finančný limit. Peniaze pôjdu od súkromných darcov. Podobné pokusy zavádzajú aj v Kanade, Južnej Kórei a Keni. Podľa prieskumu z minulého roku v Európe, ktorý sa týkal Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Portugalska a Španielska, sa zistilo, že viac ako dve tretiny ľudí sa vyjadrili v prospech základného garantovaného príjmu.
Samozrejme, že aj vtejto oblasti sa nájdu skeptici. Konzervatívci reagovali vyhlásením, že Wales by sa nemal stať „Petriho miskou pre neúspešnú ľavicovú politiku“. Ale nie je nič extra ľavicové na poskytovaní základného príjmu pre všetkých, je to skôr otázka spravodlivosti, ktorá by zvýšila slobodu a zabezpečila základnú bezpečnosť pre všetkých.
Vyplatiť každému jednotlivcovi skromnú týždennú sumu s príplatkami pre ľudí so špeciálnymi potrebami by bolo jednoduchšie a lacnejšie ako snažiť sa identifikovať „chudobných“. V koncepcii nie je nič, čo by naznačovalo, že by sa zavedením základného garantovaného príjmu zrušili doterajšie výhody, takže nie je dôvod tvrdiť, že by to zvýšilo chudobu.
Kritici tiež nemôžu oprávnene tvrdiť, že doterajšie pilotné programy základného príjmu zlyhali. Dokazujú to knihy Guya Standinga, priekopníka chápania tejto koncepcie a jej výziev, v ktorých zhrnul dôkazy z viac ako 20 testov v bohatých a chudobných krajinách. Aj keď sa metodika, veľkosti vzoriek a lehota trvania líšili, výsledky boli pozoruhodne konzistentné.
Najbežnejším výsledkom je zlepšenie duševného a fyzického zdravie. Jednoznačne sa zlepšujú aj výživa, výkonnosť v škole, produktivita a postavenie žien, či osôb so zdravotným postihnutím. Došlo aj k nárastu práce, nie k redukciám ako tvrdia kritici.
Jeden dobre známy pilotný projekt prebiehal vo Fínsku počas dvoch rokov od začiatku roku 2017 do konca roku 2018. Výsledky ukázali, že 2 000 náhodne vybraných nezamestnaných ľudí, ktorým boli vyplácané peniaze, si polepšilo nielen v oblasti zdravia ale aj na pracovnom trhu. Výskum naznačuje, že tieto výhody by boli oveľa väčšie, keby bol skúšobný príjem poskytnutý celej komunite, kde by priniesol väčšiu spoluprácu a väčší dopad na miestnu ekonomiku.
Najbežnejšia kritika je, že základný garantovaný príjem je nedostupný, lebo naň niet peňazí. Existuje však niekoľko spôsobov, ako by sa dalo dávky zaplatiť bez prudkého zvýšenia dane z príjmu. Napríklad zníženie sumy uznanej ako daňové úľavy pre bohaté spoločnosti a jednotlivcov. Alebo, ak by 375 miliárd GBP, ktoré vynaložila Bank of England na kvantitatívne uvoľňovanie po finančnom krachu v rokoch 2007 – 2008, bolo použitých na základný garantovaný príjem, každý v krajine by mohol dostávať 50 GBP týždenne počas dvoch rokov.
To vedie k etickému odôvodneniu základného príjmu. Je to záležitosť spoločného práva, ktorá zvyšuje slobodu a poskytuje základnú bezpečnosť, čo je ľudská potreba a verejné blaho. Z dôvodu spravodlivosti by sme si mali uvedomiť, že príjem nás všetkých je oveľa viac dôsledkom úsilia mnohých generácií pred nami než všetkého, čo robíme my sami. Vie to aj miliardár Warren Buffett, ktorý uznáva výhody, ktoré nám priniesli naši predkovia. „Osobne si myslím, že spoločnosť je zodpovedná za veľmi významnú časť toho, čo som zarobil,“ vyhlásil.
Ak akceptujeme súkromné dedičstvo, potom by sme mohli vnímať základný príjem ako dividendu zo zdedeného verejného majetku vytvoreného našimi predkami. Vyplácala by sa všetkým rovnako, pretože nemôžeme vedieť, čí predkovia prispeli viac alebo menej. Kritici, ktorí tvrdia, že je to „niečo za nič“ a že takéto peniaze znižujú motiváciu pracovať, by mali z rovnakých dôvodov logicky namietať aj proti súkromnému dedeniu.
