oPeniazoch.sk, TASR
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadrili svoje stanovisko k vodíkovej stratégii EÚ ako súčasti Európskej zelenej dohody s dôrazom na dekarbonizáciu najznečisťujúcejších odvetví.
Parlament sa zasadzuje za čo najskoršie ukončenie výroby vodíka z fosílnych zdrojov a vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla regulačný rámec, ktorý zabezpečí štandardizáciu, certifikáciu, záruky pôvodu, označovanie a obchodovateľnosť vodíka vo všetkých členských štátoch EÚ.
Michal Wiezik (Spolu) upozornil, že hoci vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov sa perspektívne javí ako palivo budúcnosti, tak ako pri všetkých nových zdrojoch energie je potrebné dobre poznať všetky dosahy jeho výroby a využívania. „Vieme, že sa dá vyrobiť z fosílnych palív, biomasy či elektrolýzou vody, no to sú veľmi odlišné rámce nielen z hľadiska ceny, ale najmä z hľadiska dosahov na klímu a biodiverzitu,“ uviedol. A spresnil, že je za plné napojenie výroby vodíka na čisté obnoviteľné zdroje energie, na jeho získavanie bezuhlíkovým spôsobom. Spresnil, že v súčasnosti je jeho podiel na energetickom mixe v EÚ iba 2 % a 95 % vodíka, ktorý používame, sa vyrába z fosílnych palív.
„Hľadáme možnosti, ako zvýšiť využívanie vodíka. Ak sa bude vyrábať bezuhlíkovo, do istej miery môže slúžiť ako úložisko zbytočnej energie,“ vysvetlil. To ponúka maximálne využitie veterných turbín, z ktorých nadbytočná, usporená energia by pomáhala elektrolýzou vyrábať vodík. Využitie tohto paliva vidí najmä v priemysle a doprave. Súčasný stav je podľa neho o tom, či pokračovať vo výrobe vodíka z fosílnych palív alebo sa zamerať na podporu a zlacnenie jeho výroby bezemisným spôsobom. Možnosti výroby „zeleného“ vodíka na Slovensku sú podľa neho dosť obmedzené, viac ako veterné parky a fotovoltiku Slováci využívajú biomasu, kde však treba komplexne zhodnotiť všetky dosahy, lebo používanie biomasy má priamy dosah na životné prostredie. „Ak chce Slovensko rozvíjať vodíkovú stratégiu, tak by sa malo zamyslieť, z akých obnoviteľných zdrojov ju bude poháňať,“ dodal.
Martin Hojsík (PS) rovnako pripomenul, že „vodík nie je všeliek“ a sú oblasti, kde sa ho oplatí využiť, a iné, kde je zbytočný. Na výrobu vodíka totiž treba použiť predtým vyrobenú elektrinu. „Výrobcovia áut správne rozhodli, že budúcnosťou sú elektrické autá a nie vodíkové autá,“ opísal situáciu. Dodal však, že v ťažkom priemysel môže mať vodík väčšie využitie, a aj preto by podpora a nová infraštruktúra mala smerovať tam, kde vodík môže priniesť pozitívne výsledky. Zdôraznil však, že nemá zmysel vyrábať vodík za použitia fosílnych palív a trend je znižovať tento spôsob výroby a nahrádzať ho obnoviteľnými zdrojmi energie.
Ivan Štefanec (KDH) súhlasí s názorom, že podpora vodíka a nových technológií na jeho báze zohrá významnú úlohu pri ochrane životného prostredia. „Vidíme v tom veľkú príležitosť pre uplatnenie nových technológií pri znižovaní emisií skleníkových plynov,“ skonštatoval. Zároveň upozornil, že pri podpore vodíka, do ktorého pôjdu nemalé investície, treba dbať na „technologickú neutralitu“, čiže aby sa nezvýhodňovala jedna technológia na úkor druhej. „Nechceme, aby sa všetky prostriedky sústredili napríklad len na solárnu energiu, na vodík alebo len na rozvoj nových spaľovacích motorov. Všetky technológie musia byť neutrálne,“ uviedol poslanec, podľa ktorého je však vodík technológiou budúcnosti a určite si aj na Slovensku nájde dôležité miesto v energetickom mixe.
