oPeniazoch.sk, TASR
Územnoplánovacie podklady a dokumentáciu budú musieť obstarávať všetky obce, a nie len tie s 2000 a viac obyvateľmi. Vyplýva to z návrhu Zákona o územnom plánovaní z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého a ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (obaja Sme rodina), ktorý aktuálne podlieha medzirezortnému pripomienkovému konaniu (MPK).
Podľa materiálu je cieľom nového zákona posilniť význam územného plánovania a výrazne zrýchliť procesy výstavby. Úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku územného plánovania by mal plniť nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Bude mať i detašované pracoviská naprieč Slovenskom.
Osoby zabezpečujúce obstarávanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácie, ktoré nie sú výhradne zamestnancami orgánov územného plánovania, budú musieť spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon odborných činností orgánov územného plánovania. Odborne spôsobilá bude musieť byť aj osoba, ktorá zastúpi v obstarávaní územnoplánovacích podkladov a dokumentácií osobu so záujmom v území a so vzťahom k pozemkom na území.
Nová legislatíva zahŕňa aj to, akou formou sa overujú vedomosti a zručnosti zamestnancov v orgánoch územného plánovania. Okrem bežných záležitostí, akou je napríklad bezúhonnosť, sa od osôb, ktoré sa zapíšu do registra odborne spôsobilých osôb, bude požadovať vzdelanie v príslušnom odbore, predpísaná prax aj absolvovanie skúšky. Tento register má v súčasnosti pod palcom rezort výstavby, má však prejsť pod nový úrad.
Vyššie územné celky (VÚC) by podľa návrhu mali mať, rovnako ako doteraz, povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a dokumentáciu pre tvorbu Koncepcie územného rozvoja regiónu. Zmenou oproti doteraz platnej legislatíve je možnosť na žiadosť viacerých obcí v územnom obvode samosprávneho kraja obstarať územnoplánovacie podklady a dokumentáciu pre tieto obce v podobe územného plánu mikroregiónu. Ďalšou zmenou je, že VÚC bude môcť preskúmať a rozhodnúť o územnoplánovacej dokumentácii obce v obvode samosprávneho kraja, ktorú neschválilo obecné zastupiteľstvo.
Územnoplánovacie dokumentácie sa budú musieť podľa Holého návrhu prerokovať aj s dotknutými orgánmi a právnickými osobami. Nový zákon tiež posilní funkciou územnotechnických podkladov, ktoré existujú aj v súčasnosti ako trvalo udržiavaný a aktualizovaný zdroj informácií o území. Po novom budú slúžiť namiesto doterajších prieskumov a rozborov územia. „Ich úlohou je obsahovať relevantné dáta o území, ktoré budú nevyhnutným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,“ uviedli autori dôvodovej správy návrhu legislatívy.
Zákon zdôrazňuje, že územnoplánovacia dokumentácia bude záväzným podkladom pre povoľovanie stavieb a ostatných činností v území. Budú ho musieť vypracovať všetky obce, a nie len tie s počtom obyvateľov 2000 a viac. Zákon zavedie dva nové typy dokumentácií – územný plán mikroregiónu a územný plán významnej investície. Územný plán mikroregiónu bude vychádzať z potrieb územného rozvoja viacerých území obcí, či funkčného mestského regiónu, najmä z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu, kultúrneho dedičstva a dopravnej infraštruktúry. Čo sa týka plánu významnej investície, ten sa bude týkať napríklad priemyselných parkov či iných území určených v oblasti zabezpečovania úloh verejnej správy uskutočnených vo verejnom záujme podľa zákona o významných investíciách, a to vrátane nájomného bývania. „Územný plán významnej investície bude schvaľovať vláda a bude posudzovaný orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie ako strategický dokument,“ uviedli autori materiálu.
Legislatíva má zaviesť aj plnú elektronizáciu a následnú digitalizáciu procesov v novom informačnom systéme. Informačný systém bude nadrezortný a jeho správcom a prevádzkovateľom bude nový úrad.
Novinkou legislatívy je aj časovo obmedzená stavebná uzávera, jej platnosť bude môcť byť nanajvýš dva roky alebo do schválenia územnoplánovacej dokumentácie. Nová legislatíva zavedie aj tzv. fikciu súhlasu, ktorá na jednej strane núti dotknutý orgán v procese prerokovávania zadania vyjadriť sa z pohľadu právomocí a zároveň nespomaľuje ani nezastavuje plynulý proces prerokovávania zadania.
Zákon tiež ustanoví, že zmeny a doplnky v územných plánoch sa môžu obstarávať v pravidelných cykloch, minimálne však raz za štyri roky.
Pripomienkové konanie k navrhovanej legislatíve by malo trvať do 26. mája. Predkladatelia navrhujú, aby zákon nadobudol účinnosť od začiatku roka 2023.
