oPeniazoch.sk, The Mises Institute Foto: getty images
Tak ako to už robí neosocialistická Čína, alebo Švédsko, chce aj mnoho ďalších štátov vydávať digitalizované peniaze centrálnej banky pre všetkých. Na takomto systéme v súčasnosti pracuje aj Európska centrálna banka (ECB). Mnoho ekonómov tento krok chváli a za projektom vidí potrebnú inováciu ale aj dôležitý a nevyhnutný krok v čoraz viac digitalizovanom svete.
ECB veľmi rada zverejňuje svoje zámery a vyhlasuje, že digitálne euro bude prístupné pre všetkých, bude silné, bezpečné, efektívne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Malo by však byť zrejmé, že cesta k vytvoreniu štátneho režimu dohľadu sa značne urýchli vydávaním digitálneho euro. Ale nepredbiehajme.
Digitálne euro nie sú „lepšie peniaze“ ako euro, ktoré sú dnes v obehu. Plánované digitálne euro sú fiat peniaze, rovnako ako euro hotovosť a zostatky na účtoch predstavujú fiat peniaze: všetky vytvára ECB „z ničoho“, sú z dielne banky, ktorá má monopol na výrobu eura. Rovnako ako v prípade súčasného eura, aj množstvo digitálnych eur je možné kedykoľvek zvýšiť, nie je ničím kryté. Digitálne euro predstavuje stopercentné riziko znehodnotenia. Ako už bolo uvedené, digitálne euro by bolo fiat euro.
Digitálne euro môže byť buď „založené na účte“, v takom prípade ho ponechávate na účte vedenom v ECB, alebo môže byť „založené na tokenoch“, kedy používatelia peňazí dostanú „token“, ktorý je možné prenášať zo smartfónu do smartfónu prostredníctvom aplikácie. Dúfať, že sa zachová „anonymita“ pri platobných transakciách by bola v obidvoch prípadoch márna.
Čína ukazuje pravdepodobne príklad toho, kam sa to bude uberať. Peniaze čínskej digitálnej centrálnej banky majú mať „kontrolovanú anonymitu“. Inými slovami, k údajom o platobných transakciách by mala mať prístup „iba“ Čínska ľudová banka, teda Čínska komunistická strana.
ECB tvrdí, že digitálne euro je „doplnkom“ hotovosti a bankových účtov. Ale to nie je presvedčivé, pretože tým, ktorí platia v hotovosti, sa tento nimi referovaný spôsob zdá plne vyhovujúci, pohodlný a zabezpečuje anonymitu. V opačnom prípade by asi platili elektronicky, buď prevodom cez aplikácie, alebo použitím debetnej alebo kreditnej karty. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ľudia nedržia hotovosť iba na účely platby. Požadujú od nej zároveň aj to, aby ich ochránila v prípade krachu banky, alebo držia hotovosť z dôvodu prístupu k likvidite aj v prípade výpadku elektriny, alebo boli nezávislí od on-line bankovníctva.
To znamená, že podozrenie, že ECB má väčší záujem o stiahnutie hotovosti z obehu, sa nedá len tak ľahko vyvrátiť. Ak však budú možné len elektronické platby, priveľa „finančného súkromia“ už občanom nezostane, stanú sa úplne transparentnými, čo sa naopak páči štátu. Len čo dôjde k potlačeniu, alebo úplnému odstráneniu hotovosti, môžu tvorcovia monetárnej politiky zaviesť bez zábran negatívnu úrokovú politiku na znehodnotenie dlhu. Zákazníci sa už nebudú môcť dostať z „bankovej súvahy“, finálne únikové dvere sa uzamknú.
Je nepravdepodobné, že digitálne euro prirodzene preváži nad hotovosťou. ECB bude preto musieť ubrať na atraktivite hotovosti. Dokáže to zvýšením nákladov na hotovosť, zvýšením poplatkov v bankomatoch alebo prostredníctvom zavedenia limitov pre platby v hotovosti. Pomôže jej aj sociálna stigmatizácie hotovosti, čoraz častejšie sa budú spomínať kľúčové slová ako je pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu atď.
Digitálne euro nekonkuruje kryptomenám ako je napríklad bitcoin. Digitálne euro sú, ako už bolo spomenuté, fiat peniaze vydané štátom. Sú to nekryté peniaze s núteným obehom štátom na určitom území, čo je presne to, čo nechcú tí, ktorí hľadajú lepšie alternatívy. Cieľovou skupinou pre digitálne euro sú skôr tí, ktorí sú v podstate spokojní s eurom, s takým, aké je v súčasnosti. A tí, ktorí sa obávajú možného bankového krachu. Táto skupina pravdepodobne predstavuje pomerne veľký počet ľudí, ktorí prichádzajú do úvahy ako potenciálna cieľová klientela pre digitálne euro.
Plán je umožniť výmenu hotovosti v eurách a z účtov komerčných bánk v pomere 1:1 za digitálne eurá. Z ekonomického hľadiska to znamená, že ECB de facto zaisťuje záväzky eurových bánk. ECB prevedie svoju úverovú bonitu, ktorá je nepochybne hviezdna, na eurové retailové banky. Pri možnosti výmeny jedna k jednej sa nikto nemusí obávať straty peňažných zostatkov držaných v komerčných bankách, pretože ECB má monopol na výrobu eura. ECB nemôže skrachovať, môže kedykoľvek vytvoriť eurá na vyrovnanie svojich platobných záväzkov bez ohľadu na ich výšku. To znamená, že sa nikto nemusí obávať, že by prišiel o svoje peniaze na účte v komerčnej banke, ak dôjde k bankrotu banky a zlyhá fond na ochranu vkladov. Ak bude digitálne euro verejne akceptované, scenár kolapsu komerčných bánk je nepravdepodobný, peňažný a úverový systém v eurách by viac ako kedykoľvek predtým podporovala všemohúcnosť ECB.
Ako je známe, vo svojom komunistickom manifeste (1848) Karl Marx a Friedrich Engels pomenovali desať „opatrení“, ktorých implementácia by viedla ku komunizmu. Piate opatrenie znelo takto: „centralizácia úverov do rúk štátu národnou bankou so štátnym kapitálom a výlučným monopolom.“ Vydanie digitálneho eura a z neho vyplývajúce dôsledky sú nepochybne ďalším zásadným krokom k uskutočneniu vízie marxistov o ich želanej revolúcii.
