oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Maloobchodní giganti ako je Amazon stierajú hranice medzi spotrebiteľmi. Naopak platformy, ktoré spájajú on-line spotrebu s miestnymi záujmami počas pandemických uzavretí, dali svetu nový fenomén, známy ako „digitálny lokalizmus“.
Veľkým platformám, ako je Amazon, sa vyčíta, že využívajú ekonomickú situáciu, ktorá uvrhla malé miestne firmy do ťažkostí. Pandémia vyústila do uzavretia hraníc a zvýšeného záujmu lokalizovať výrobu a využívať dodávateľské reťazce, ktoré sú blízko domova. Mení sa koncept spotrebiteľ – dodávateľ.
Spotreba sa od začiatku 20. storočia čoraz viac vzďaľuje od výroby. Nové koncepty, ako je kolaboratívna spotreba, zdieľaná ekonomika a davový kapitalizmus, aj naďalej miešajú spôsoby spotreby a výroby. Pasívneho spotrebiteľa nahrádza aktívny spotrebiteľ, ktorý preberá úlohu dodávateľa, dobrovoľníka alebo dokonca partnera. Napríklad v skupinách na eko potravinových webov sa klienti stanú dodávateľmi aj dobrovoľníkmi. Inými slovami, sú to partneri v organizácii. Podobné zmeny sa dejú aj vo svete distribúcie. Príkladom je služba IKEA „druhý život pre nábytok“ či Marks & Spencer shwopping (nákup a výmena), služba, ktorá umožňuje kupujúcim darovať použité oblečenie v škatuliach v britských maloobchodných predajniach. Termín „kolaboratívna spotreba“ sa používa na označenie tohto nového trendu spotrebiteľov, ktorí vďaka týmto rôznym platformám a aplikáciám slúžia aj ako dodávatelia. Rovnaký koncept platí aj pre Facebook Marketplace, Kijiji, InstaCart a VarageSale.
Čo motivuje spotrebiteľov, aby si osvojili tieto nové postupy?
Zatiaľ čo kupujúci a dodávatelia sledujú svoje finančné aj úžitkové ciele, dodávatelia v tomto modeli môžu byť motivovaní aj faktormi, ktoré presahujú čistý finančný zisk. Medzi tieto motivácie patria finančné obmedzenia (dlh, problémy s likviditou), snaha o socializáciu s ostatnými, prispievanie do spoločnosti alebo jednoduchú dobročinnosť. Okrem spomínaného obchodovania, stránky neraz ponúkajú jednotlivcom školiace a poradenské zdroje. V zdravotníctve práve prebieha prechod na digitálnu starostlivosť, čo umožňuje lepšiu distribúciu zdrojov a ponúka poradenstvo a služby prostredníctvom on-line fór, skupín alebo komunít pacientov.
Aj finančný sektor sa stal demokratickejším. Platformy skupinového financovania umožňujú jednotlivcom darovať alebo investovať do projektov iných strán, alebo sa vďaka nim investovanie na finančných trhoch stalo demokratickejším. Tieto platformy umožňujú jednotlivcom oživiť miestne ekonomiky presmerovaním kapitálu do oblastí, ktoré sú zvyčajne zanedbávané verejnými alebo súkromnými investíciami.
Kryptomeny a blockchain sú tiež zaujímavé príklady. Momentálne fungujú tisíce systémov digitálnych aktív ako je bitcoin, nevynímajúc ťažiarov kryptomeny nahradzujúcich centrálne banky. Projekt platobného systému založeného na blockchaine naznačuje, že vzniká „celkový digitálny ekosystém“: dematerializovaná a demonetizovaná spoločnosť zameraná výlučne na jednotlivcov.
V roku 2016 sa India pokúsila o bezhotovostnú spoločnosť. Táto politika mala významný vplyv na postupy špecifické pre rozvíjajúce sa krajiny, vrátane nákupu na dobierku za hotovosť. Je ťažké povedať, či je to dobrá správa alebo zlá. Na jednej strane sa ľahšie uskutočňujú kolaboratívne transakcie, ktoré sú často neformálne. Na druhej strane sú úplne vysledovateľné a zdaniteľné.
Zdieľaná ekonomika je pravdepodobne najviditeľnejším, dobre zdokumentovaným a rušivým príkladom prebiehajúcej transformácie trhu. Majitelia hotelov sa sťažujú na Airbnb a taxislužby na Uber, pretože v zásade môže každý jednotlivec poskytnúť ubytovanie alebo dopravu za poplatok. Výsledkom týchto debát sú neraz zákony ústretovejšie voči novým hráčom. Táto zmena umožnila orgánom previesť časť zodpovednosti za verejné služby na súkromný sektor. Vo verejnej doprave by dostupnosť služieb spoločného využívania automobilov mohla kompenzovať slabú dostupnosť verejnej dopravy. Občania tieto postupy oceňujú, pretože uspokojujú ich potreby, maximalizujú využitie neaktívnych zdrojov, poskytujú lepší prístup k zdrojom pre chudobných a znižujú nezamestnanosť.
Stále však nie je jasné, či tieto platformy premenou dodávateľov na „podnikateľov“ znovu vytvárajú pracovné miesta, alebo pracovný trh poškodzujú vzhľadom na množstvo problémov, ktorým čelia pracovníci zdieľanej ekonomiky.
Je nevyhnutné pochopiť dopad, ktorý majú algoritmy používané týmito platformami na správu, otázky začlenenia a práva používateľov. Exponenciálne množstvo údajov generovaných platformami zvýšilo schopnosť veľkých spoločností rýchlo identifikovať potreby svojich používateľov a presne vyhodnotiť ich platobné schopnosti. Tieto kapacity by mohli viesť k diskriminačným praktikám. Platformy sú navyše notoricky neprehľadné, pokiaľ ide o ich cenové postupy: pre každého používateľa často prispôsobujú a upravujú ceny v reálnom čase.
A keďže kolaboratívnu ekonomiku monopolizujú technologickí giganti, je menej pravdepodobné, že sa objavia menšie platformy, nieto ešte že dokážu prežiť. Stručne povedané, spotrebitelia si tým, že sa stanú dodávateľmi – či už ako podnikatelia alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo prostredníctvom flexibilného pracovného času – môžu získať ilúziu sebestačnosti, hoci budú stále slúžiť megaplatformám.
Dokáže si digitálny lokalizmus nájsť miesto na tomto svete? Budú mať platformy zrodené počas pandémie COVID-19, v snahe podporiť miestne ekonomiky, nejakú šancu na prežitie z dlhodobého hľadiska? Podľa prípadovej štúdie malých a stredných platforiem na zdieľanie automobilov v Číne existuje jediný spôsob, ako môžu menšie platformy dúfať, že prežijú. A to uspokojením potrieb, ktoré giganti neplnia: využitie konkrétneho zákazníckeho segmentu, typu partnera, hodnotovou ponukou alebo ich nákladovou štruktúrou a tokom výnosov.
Ostatný vývoj v oblasti digitálnych technológií jednoznačne ponúka jednotlivcom ďalšie spôsoby, ako prispieť svojou troškou do hry. Digitálny prechod, ktorý už nejaký čas prebieha a pandémia ho len zrýchlila, pravdepodobne tak rýchlo neskončí.
