Čisté devízové rezervy Argentíny sú už podľa analytikov a investorov takmer nulové. To stavia tamojšiu centrálnu banku pred ťažkú voľbu: buď zdvojnásobí kontroly, ktoré nedokázali zastaviť pokles meny, alebo povolí svojej mene peso ďalej sa znehodnocovať.
Argentínske peso bolo po celý rok pod tlakom, pričom inflácia už stúpla na takmer 40 %. Nedostatok dôvery v argentínsku hospodársku a menovú politiku tak aj naďalej zaťažuje jej menu.
„Ak obyvateľstvo nedôveruje oficiálnej cene dolára, ak sa domnieva, že bude rásť a je vystrašené poklesom rezerv, nebude iná možnosť, ako devalvovať,“ uviedol Gabriel Torres, analytik ratingovej agentúry Moodys.
Argentínska ekonomika smeruje tento rok k poklesu o 12 %, čiastočne aj v dôsledku opatrení na zastavenie šírenia pandémie nového koronavírusu. Jej produkcia je približne o 30 % nižšia ako pred pandémiou.
Oficiálny kurz kontrolovaného pesa tento rok klesol o 25 % a vo štvrtok (19. 11.) uzavrel obchodovanie na úrovni niečo vyše 80 pesos (ARA) za dolár. Neoficiálna sadzba je však blízko 160 ARA/USD.
Argentína je v zlej situácii. Jej hrubé devízové rezervy klesli na zhruba 39 miliárd USD (32,96 miliardy eur) z takmer 43 miliárd USD pred rokom a zo 77 miliárd USD v apríli 2019. A tzv. čisté rezervy, očistené od záväzkov centrálnej banky, ktoré nie sú v pesos, sú podľa niektorých expertov už takmer nulové.
Minister financií Martín Guzman začiatkom tohto mesiaca uviedol, že Argentína bude hľadať dohodu s Medzinárodným menovým fondom (MMF), čo si však bude vyžadovať prísne ekonomické reformy.
