oPeniazoch.sk, ZH Foto: SITA/AP;getty images
Budapešť i Varšava by prišli o miliardy eur z financovania EÚ, ak neprijmú určité opatrenia na posilnenie „vlády zákona“, ako to považuje Brusel za vhodné. Maďarsko aj Poľsko čelia „vyšetrovaniu“ EÚ v súvislosti s obvineniami, že narúšajú nezávislosť súdov a médií.
Na jeden strane „neliberálny“ postoj Poľska a Maďarska a na strane druhej „vnucovanie zahraničných hodnôt členským krajinám“. Je to už dlhšie trvajúci spor o demokratické normy, či imigračnú politiku. Brusel obviňuje Budapešť a Varšavu z podriadenia ich súdnictva politickým vplyvom v rozpore s princípmi EÚ.
Maďarsko a Poľsko sa postavili proti balíku opatrení proti rozpočtu a ozdraveniu na pondelňajšom celoeurópskom stretnutí, kde vetovali opatrenia v dlhodobom spore o demokratické normy. Podľa nemeckého veľvyslanca Michaela Claussa by to mohlo oddialiť získanie kritických prostriedkov na zotavenie z COVID-19.
Tlak, ktorý vyvíja Maďarsko aj Poľsko (ktoré sa vzopreli aj bruselským kvótam o prisťahovalectve a v ďalších otázkach), padá na plecia nemeckej kancelárky, Angela Merkelová je so svojim nemeckým kancelárskym úradom v čele vedenia EÚ počas posledného roka pri moci pred odchodom do dôchodku. Bezprecedentný balík pôžičiek v celej EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas, preto poľská a maďarská opozícia prinúti Merkelovú a jej spojencov uzavrieť nejaký druh dohody s Maďarskom a Poľskom.
Pravicových lídrov podporil slovinský premiér Janez Janša, blízky priateľ Viktora Orbána. V štvorstranovom liste popisuje bruselský „dvojitý meter“ a zároveň evokoval autoritárske skúsenosti, ktoré za komunizmu prežili mnohé krajiny, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004 a ktoré dnes odmietajú vzdať sa časti svojej suverenity. Slovinsko ale hlasovalo za rozpočet.
Niektorí z najangažovanejších bruselských globalistov presadzujú možnosť jednoduchého vylúčenia Maďarska a Poľska z bloku. Každý členský štát, ktorý odchádza z EÚ, by investori teraz, keď EÚ otvorila dvere, pravdepodobne interpretovali ako úplnú krízu.
- Krok krajne pravicových vlád v Budapešti a Varšave nastáva po mesiacoch kritiky ostatných členov EÚ voči opatreniam v oboch krajinách, ktoré sú predmetom politického zasahovania do súdnictva.
- Zásada ozdravného fondu vo výške 750 miliárd eur bola prijatá v júli rozhodnutím, ktoré umožní vôbec prvé spoločné pôžičky všetkým členským štátom v histórii EÚ. Výnosy z fondu by sa dostali prioritne do krajín, ktoré boli najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19.
- Vetovanie zo strany týchto dvoch krajín tiež bráni prijatiu viacročného rozpočtu EÚ vo výške 1 100 miliárd eur, ktorého príprava trvala mesiace kvôli hlbokým rozdielom medzi členskými štátmi v oblasti fiškálnej disciplíny a verejných výdavkov.
- Očakáva sa, že nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá formálne predsedá EÚ do konca roka v rámci rotujúceho predsedníctva, bude hľadať kompromis, pretože rozhodnutia, ako napríklad spoločná pôžička, musia jednohlasne odklepnúť všetky členské štáty 27-ky.
- Dlhodobo trvajúci spor o ľudské práva, verejné slobody a právny štát v týchto dvoch krajinách pobúril aj ďalšie vlády. Holandský premiér Mark Rutte v septembri nahlas uvažoval, či by bola možná EÚ „bez Maďarska a Poľska“.
Maďarský premiér Orbán v liste adresovanom Merkelovej uviedol, že „nedôjde k dohode, pokiaľ nedôjde k dohode vo všetkých podrobnostiach“. Aj keď to môže naznačovať, že existuje priestor na rokovania (koniec koncov, obe krajiny by dostali značné prostriedky podľa návrhu EK), bolo by to pravdepodobne za podmienok Poľska a Maďarska, ktoré sú toho názoru, že v stávke je ich suverenita. Kľúčovou otázkou potom bude, aká je cena suverenity. Na základe skúseností okolo Brexitu vieme, že cena môže byť skutočne veľmi vysoká. Je zrejmé, že oba členské štáty majú pocit, že majú pákový efekt ďalších členských štátov, najmä Talianska a Španielska, ktoré ale netrpezlivo čakajú na finančné prostriedky z EÚ v nasledujúcich rokoch. Aj keď nakoniec dôjde k nejakému kompromisu, uprostred druhej vlny pandémie by sa táto „situácia“ mohla stať „rizikovým“ prvkom pre trhy, ak sa bude ťahať niekoľko mesiacov. „Program obnovy je potrebné čo najskôr sfunkčniť," povedala šéfka ECB ChristineLagardová vo štvrtok na pôde Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti. Podľa nej sa terajšia druhá vlna nového koronavírusu a s ňou spojené opätovné karanténne opatrenia výrazne odrazia na ekonomike eurozóny.
