Medzinárodný deň chudoby: Korona do nej môže poslať ďalších 60 miliónov ľudí

, Fingo Foto: SITA/AP

Podiel ľudí, ktorí žijú na deň z menej ako 1,9 dolára, by sa mal zvýšiť z 8,2 % v roku 2019 na 8,6 % v roku 2020. V číselnom vyjadrení ide o zvýšenie z 632 miliónov ľudí na približne 665 miliónov. V nedeľu 17. októbra bude Medzinárodný deň boja proti chudobe.

Čiastočný lockdown, ktorý si zvolili viaceré európske krajiny, má výrazné dosahy na ekonomiku. V dôsledku toho mnohí živnostníci ukončujú svoju činnosť, obchodníci zatvárajú prevádzky, ľudia prichádzajú o prácu. Podľa aktuálnych odhadov Svetovej banky v dôsledku pandémie koronavírusu môže do chudoby upadnúť až 60 miliónov ľudí.

„Na Slovensku je aktuálne 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872- tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica  780 eur mesačne,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine. Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.

„V prípade všetkých krajín, najviac ohrozené sú rozvojové štáty a tie, ktoré majú už teraz väčšinu obyvateľstva s nízkymi či strednými príjmami. Subsaharská Afrika bola spočiatku zasiahnutá vírusom relatívne menej ako zvyšok sveta, avšak práve to je krajina, kde by v dôsledku pandémie koronavírusu mohlo upadnúť do chudoby ďalších 23 miliónov ľudí. Očakávame, že väčšia chudoba postihne aj Európu, vrátane Slovenska, kde v prípade materiálnej deprivácie hovoríme o náraste počtu ľudí v tejto kategórii z aktuálnych 430- tisíc na niečo okolo 450- tisíc,“ doplnila Buchláková.

Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek.

Aktuálne na Slovensku až vyše polovica jednorodičovských domácností a viac ako tretina domácností s tromi a viac deťmi nedokázala čeliť neočakávaným výdavkom. Dovoliť si každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu si nemôže 30,2 % jednorodičovských domácností a 24 % domácností s tromi a viac deťmi.

„Po kríze, najmä v roku 2010,  počet ľudí ohrozených chudobou výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, sa  doslova zastavená ekonomika  určite podpíše pod nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne ľudí,“ dodala Buchláková.

Podľa definície chudoby, ktorú určila Európska komisia, majú ľudia spadajúci do tejto kategórie v porovnaní s ostatnými obyvateľmi domovského regiónu či štátu tak nízke príjmy a životnú úroveň, že majú problémy so zapojením do bežných ekonomických, sociálnych a kultúrnych aktivít. Rizikom chudoby sú podľa únijných štatistikov ohrození ľudia zarábajúci menej než 60 percent mediánového príjmu.

 

 

Súvisiace články

Aktuálne správy