oPeniazoch.sk, BI;BBC;Der Spiegel Foto: getty images;SITA/AP
Zatiaľ len ako test, v ktorom sa 1500 ľudí prihlásilo na trojročnú štúdiu s cieľom pozorovať účinky na ekonomiku a blaho príjemcov.
Ako informuje businessinsider, z tých, ktorí sa prihlásili, bude 120 jednotlivcov dostávať 1200 eur mesačne počas troch rokov, čo je v Nemecku považované za tesne nad hranicou chudoby. Ich životy sa budú porovnávať so zvyšnými 1380 ľuďmi, ktorí nedostanú platby. Účastníci budú vyzvaní, aby vyplnili dotazníky o svojich životoch, vrátane ich emocionálneho stavu a ich pracovného života, aby zistili, či má základný garantovaný príjem zmysel. Samozrejme, ako sme zaznamenali už neraz, takéto experimenty sa zvyčajne končia katastrofou. Fínsko experimentovalo s vlastnou formou základného garantovaného príjmu takmer dva roky medzi januárom 2017 a decembrom 2018, ale dospelo k záveru, že ľudia sa cítili šťastnejší, neviedlo to k zvýšeniu zamestnanosti, uviedla BBC. Počas experimentu dostalo 2000 nezamestnaných Fínov 560 eur mesačne.
Skutočne však takýto druh pomoci pomáha počas pandémie, ak máte k dispozícii obrovský tlačiarenský stroj na svetovú rezervnú menu.
Nemecký experiment bol financovaný 140 000 súkromnými darmi a spadá pod Nemecký inštitút pre ekonomický výskum. Lobistická skupina s názvom Mein Grundeinkommen od roku 2014 využila dary od svojich podporovateľov na financovanie mesačných platieb vo výške 1 000 eur pre 668 ľudí.
Podľa vedúceho výskumného pracovníka štúdie, Jürgena Schuppa, experiment poskytne vedecké dôkazy, ktoré „zlepšia debatu“ o otázke garantovaného príjmu. „Debata o základnom príjme bola doteraz v dobrých časoch ako filozofická otázka, v zlých časoch sa z nej stáva viera. Klišé sa formuje na oboch stranách. Oponenti tvrdia, že so základným príjmom by ľudia prestali pracovaťa budú sa nudiť na gauči so službami rýchleho občerstvenia a streamingu. Navrhovatelia tvrdia, že ľudia budú aj naďalej pracovať, budú kreatívnejší a charitatívnejší a viac sa pričinia o záchranu demokracie. Mimochodom tieto stereotypy sa pretavujú aj do ekonomických simulácií ako predpokladov o nákladoch a prínosoch základného príjmu. Môžeme to zlepšiť, ak tieto stereotypy nahradíme empiricky dokázanými znalosťami, a preto môžeme viesť vhodnejšiu diskusiu.“
Táto myšlienka sa v posledných rokoch dostala do popredia v dôsledku nedávnych finančných kríz a rastúcej nerovnosti v niektorých západných krajinách.
„Základný garantovaný príjem nie je bohapustou sociálnou politikou, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nevytvára motiváciu k práci. Nepomôže vyriešiť nezamestnanosť a pravdou je, že všetky tieto faktory zväčšuje v porovnaní s tým, čo by existovalo na neobmedzenejšom trhu. Existuje dokonca dôvod myslieť si, že by to bolo z dlhodobého hľadiska horšie ako tradičné, zavedené systémy sociálneho zabezpečenia,“ napísal Nathan Keeble z Mises ešte v roku 2017.
