Život finančný, digitálny aj fyzický: Rozhodujúci je váš sociálny kredit

, The Last American Vagabond Foto: getty images

Ľudia na celom svete majú zamietnutý prístup k finančným službám z jediného dôvodu. A ani si tento dôvod neuvedomujú.

Systém, o akom ste počuli len v súvislosti s komunistickou Čínou. Systém sociálneho kreditu. Od roku 2009 spustila čínska vláda pokusne systém reputácie, založený na ekonomickej a sociálnej povesti občana. Základnou myšlienkou je, že štát môže pripísať, alebo naopak odobrať body v rámci sociálnej bonity, aby usmerňoval správanie sa obyvateľstva. Koncom roka 2019 strácali čínski občania body za nečestné či podvodné finančné správanie, hlasné prehrávanie hudby, stravovanie sa vo verejnej doprave, prechod na červenú, či mimo zebry, za nesprávne triedenie odpadu,  za nevyužitie objednaného termínu u lekára, či hotelovej rezervácie bez zrušenia. Na zvýšenie svojho skóre sociálnej bonity môže čínsky občan darovať krv, prispieť schválenej charite, dobrovoľníctvom v rámci komunitných služieb, či inými činnosťami schválenými vládou. Čínska vláda začala odopierať miliónom ľudí možnosť kúpiť si letenku, či lístok na vysokorýchlostnú železnicu kvôli nízkemu skóre sociálneho kreditu. Ľudia s nízkym skóre sú jednoducho „nedôveryhodní“.

Zatiaľ čo príklad z Číny sa u väčšiny ľudí spája s tamojším politickým zriadením, mnohým uniká, že takáto prax je vlastne celkom bežná aj v demokratickom svete. Podľa novej správy od odborníkov na kybernetickú bezpečnosť Kaspersky, malo 32 percent dospelých vo veku od 25 do 34 rokov problémy so získaním hypotéky alebo pôžičky kvôli svojej činnosti na poli sociálnych médií. Zamietnutie pôžičky je súčasťou „systémov sociálneho hodnotenia“, ktoré vlády aj firmy využívajú v alarmujúcej miere na určenie dôveryhodnosti zákazníkov alebo občanov. „Na základe týchto skóre robia systémy rozhodnutia o nás bez nás, od turistických destinácií a súvisiacich nákladov až po to, či získame prístup k samotnej službe,“ uvádza sa v správe.

Spoločnosť Kaspersky uskutočnila prieskum s viac ako 10 000 ľuďmi z 21 krajín a zistila, že 18 percent opýtaných malo problémy s prístupom k finančným službám kvôli hodnoteniu ich sociálnych médií. V správe sa uvádza, že viac ako 4,5 miliardy ľudí používa internet na celom svete a 3,8 miliardy má účty na sociálnych sieťach. Tieto účty poskytujú vládam a spoločnostiam tisíce údajových bodov na hodnotenie ľudí. Menej ako polovica opýtaných uviedla, že počuli o sociálnom hodnotení alebo o sociálnom kredite. Zatiaľ, čo v Rakúsku a Nemecku uviedlo Iba 13 percent opýtaných, že tieto pojmy pozná, v Číne to bolo až 71 percent respondentov.

Prieskum však žiaľ zistil, že 67 percent ľudí je ochotných zdieľať svoje profily s cieľom zabezpečiť si zľavy na nakupovanie on-line a 52 percent je ochotných, ak to prinesie výhodu, že nebudú musieť čakať v radoch na letiskách a pri iných dopravných prostriedkoch. Nakoniec 51 percent ľudí uviedlo, že im neprekáža, ak vláda monitoruje ich správanie v oblasti sociálnych médií, ak je to pre bezpečnosť verejnosti.

Kaspersky varuje, že verejnosť má len obmedzené možnosti pri ochrane osobných údajov zverejnených prostredníctvom sociálnych sietí. „Neexistuje verejne známy rámec, pokiaľ ide o iné systémy, ktorý by používali organizácie a vlády na zhromažďovanie našich údajov.“ V správe sa ďalej uvádza, že spotrebitelia „nemôžu zistiť, aké majú skóre, ako sa vypočítavajú tieto skóre a ako sa dajú opraviť, ak existujú nepresnosti“.

Chengyi Lin z európskej podnikovohospodárskej školy INSEAD pre EuroNews povedal, že je presvedčený, že „nakoniec to bude holistický prehľad o správaní, či už finančnom, digitálnom, alebo dokonca fyzickom, aby sa jedincovi vytvorilo kreditné skóre.“

Odkazuje tým na neustále sa zvyšujúcu centralizáciu údajov a na posun k jednotnému skóre, ktorým vlády hodnotia svoje obyvateľstvo. V kombinácii s rozpoznaním tváre, biometriou na letiskách, bezpečnostnými kamerami, bezpilotnými lietadlami a dronmi sledujúcimi dianie z výšky nad mestami, je zrejmé, k čomu to vedie.

Je jasné, že väčšina ľudí ani nevie o týchto programoch a ich nebezpečných dôsledkoch. Už by sme mali konečne prevziať osobnú zodpovednosť za množstvo údajov, ktoré dobrovoľne zdieľame na sociálnych sieťach, v rámci rôznych aplikácií a na internete všeobecne. Jedinou obranou proti úplnému narušeniu súkromia a straty slobody je vzdelaná verejnosť, ktorá sa hlási o svoje práva.

Súvisiace články

Aktuálne správy