oPeniazoch.sk, TASR
Slovenské štátne hmotné rezervy sú zatiaľ bez mliečnej zásoby, mliekari preto požadujú zmenu. Uviedol to pre TASR Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM). Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR počíta so zaradením mlieka do zoznamu skladovaných položiek.
Spracovatelia mlieka na Slovensku podľa SMZ žiadajú štát o zaradenie napríklad sušeného odstredeného mlieka medzi položky štátnych rezerv. Mliekari majú v prípade záujmu SŠHR pripravený celý logistický systém.
„Slovenské mliekarne sú na sušenie mlieka pripravené. Okamžite vedia začať sušiť produkciu tri mliekarne a z dlhodobého hľadiska až šesť spracovateľov. Rezervy štátu by sme v prípade záujmu vedeli aj preskladniť,“ priblížil prezident SMZ Stanislav Voskár.
Mliekarne podľa jeho slov uvádzajú potrebu vytvorenia rezervy vo výške 5.000 ton sušeného odstredeného mlieka, čo je ekvivalent asi 50 miliónov litrov surového kravského mlieka, ktoré slovenskí prvovýrobcovia vyprodukujú asi za tri týždne.
Požiadavku spracovateľov mlieka podporujú podľa Voskára aj prvovýrobcovia mlieka. „Ďalšia mliečna kríza by mohla opäť spôsobiť prepad slovenskej produkcie, a tým aj potravinovej bezpečnosti štátu,“ doplnil predseda SZPM Alexander Pastorek.
Riaditeľka kancelária predsedu SŠHR Natália Petríková pre TASR potvrdila, že štátne hmotné rezervy nemajú aktuálne vytvorené žiadne zásoby sušeného mlieka. „V štádiu prípravy je však návrh na úpravu štruktúry a skladovaných objemov potravinových položiek hmotných rezerv a v rámci tohto návrhu sa počíta aj s vytvorením určitého objemu sušeného mlieka ako položky zabezpečujúcej potravinovú bezpečnosť štátu,“ avizovala.
O navrhovanom objeme sušeného mlieka určeného na uvedený účel je podľa Petríkovej v tejto chvíli predčasné hovoriť. „Avšak považujeme za potrebné upozorniť, že pre každú položku zaradenú do hmotných rezerv musí platiť, že bude udržateľná, teda bude v trvale použiteľnom stave. Pre zabezpečenie trvalej použiteľnosti je nevyhnutné mať zabezpečený celý proces nielen vytvorenia položky, tzv. prvotný nákup potrebného množstva, ale aj proces tzv. obmien, teda vyskladnenie starého sušeného mlieka a jeho nahradenie novým, pri dodržaní zásady maximálnej efektívnosti. A to nielen po stránke vecnej, ale aj po stránke finančnej,“ vysvetlila.
Práve na nevyhnutnosti vykonávania obmien stroskotali podľa Petríkovej spoločné rokovania počas mliečnej krízy v roku 2016, kedy sa SŠHR nebránila pomôcť producentom mlieka odkúpením časti produkcie, avšak požadovala aktívnu participáciu na zabezpečení obmien.
„To bolo v rozpore s predstavou zástupcov mliekarenského zväzu, ktorí počítali len s opakovaným odkúpením sušeného mlieka zo strany SŠHR SR. Bez zabezpečenia obmien by však po uplynutí lehoty skladovania bola SŠHR SR nútená na vlastné náklady staré sušené mlieko zlikvidovať a súčasne hľadať finančné zdroje na nákup ďalšieho,“ doplnila Petríková. Vzhľadom na financovanie činnosti SŠHR v plnom rozsahu zo štátneho rozpočtu by bol podľa nej takto nastavený proces vecne aj finančne vysoko neefektívny.
„Štátne hmotné rezervy sú určené na použitie v prípade výskytu krízovej situácie, nie na vyrovnávanie výkyvov na trhu. Toto je úlohou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Z dôvodu zabezpečenia potravinovej bezpečnosti SR a pomoci našim pôdohospodárom sa však SŠHR SR nebráni spoločnému hľadaniu funkčného modelu uskladňovania sušeného mlieka,“ dodala Petríková.
