oPeniazoch.sk, The Conversation Foto: TASR/AP;SITA/AP
Po celom svete čelia vodiči Uberu problémom v oblasti miezd a bezpečnosti. Pracovníci Deliveroo majú príliš veľkú konkurenciu. Airbnb má právne problémy v Paríži a ďalších mestách. Celkový obraz zdieľanej ekonomiky a duševnej pohody hovorí o tom, že tieto dve veci akosi nejdú dohromady.
Aj keď novinové titulky naznačujú opak, nedávne údaje ukazujú, že pracovníci v rámci zdieľanej ekonomiky až o 33 % pravdepodobnejšie ucítia pozitívny dopad práce na ich duševné zdravie. Vo výskume Parížskej ekonomickej školy porovnali údaje zo štúdie Understanding Society (najväčšia dlhodobá štúdia postojov domácností vo Veľkej Británii) a Google Trends, ktorá poukazuje na popularitu rôznych hľadaných výrazov v rôznych časoch a miestach. Hľadané výrazy Google, ktoré vedci analyzovali, boli predovšetkým slová spojené s prácou v rámci zdieľanej ekonomiky v danej oblasti. Krížové prepojenie týchto údajov so štúdiou Understanding Society umožnilo vedcom analyzovať duševné zdravie ľudí pracujúcich v zdieľanej ekonomike daného regiónu.
Z práce vyplýva, že samostatne zárobkovo činné osoby uviedli zlepšenú schopnosť sústrediť sa, mali zdravšie sebavedomie, čo je dôležité pre duševné zdravie. Títo pracovníci tiež hovorili o väčšej sebaúcte a pocite šťastia. Posilnenie sebavedomia a koncentrácie sa spája s výhodami, ktoré niektorí pracovníci v zdieľanej ekonomike získavajú tým, že nemusia dodržiavať určité obmedzenia spájané s tradičnou prácou. Nepoznajú pracovné plány stanovené šéfom ani dochádzku do práce. Iný výskum naznačuje, že vodiči Uberu v Londýne, hoci zarábajú menej ako väčšina Londýnčanov, sú spokojnejší so svojim životom.
Zamestnanci v ekonomike hlavného prúdu sú pod tlakom náročných pracovných požiadaviek. Zamestnanci s pracovnými zmluvami s nulovým počtom hodín, u ktorých sa pracovný čas mení od týždňa k týždňu a nemajú kontrolu nad rozvrhnutím práce, môžu byť ešte viac vystavení stresu ako tí, ktorí pravidelne chodia do práce. Naopak, pracovníci zdieľanej ekonomiky sa sami rozhodujú, kedy budú pracovať a robia vlastné rozhodnutia o zákazníkoch, čo vedie k väčšiemu pocitu kontroly.
Otázky týkajúce sa zdravia a dobrých životných podmienok pochádzajú zo Všeobecného zdravotného dotazníka Understanding Society. Respondentov sa pýta napríklad na to, či sa dokážu riadne sústrediť, či dokážu spať v dôsledku obáv a pocitov zodpovednosti, alebo či je subjekt nešťastný, alebo má depresie. Skóre sa pohybuje od 0 po najlepších 36 bodov. Priemerná hodnota je okolo 24 bodov. Výskum potvrdil, že samostatne zárobkovo činná osoba zvyšuje svoje skóre o osem bodov. To znamená zlepšenie približne o jednu tretinu.
Jednou zo zaujímavostí štúdie je pokles výdavkov na alkoholické nápoje, v prípade pracovníkov v zdieľanej ekonomike až o 200 %. Nemusí to byť nevyhnutne zníženie spotreby alkoholu, ale len výdavkov. Vodiči Uber a Deliveroo často pracujú, keď sú ľudia v krčme alebo v reštaurácii. V časoch, keď sa najčastejšie míňa na konzumáciu. Počas týchto hodín ale musia byť pracovníci triezvi. To vedie k pozoruhodným rozdielom v oblasti duševného zdravia, najmä v Spojenom kráľovstve, kde alkohol spôsobuje najväčšie percento úmrtnosti a zlého zdravotného stavu u osôb vo veku od 15 do 49 rokov.
Výsledky ďalej ukazujú, najmä tie bez vysokoškolského vzdelania a staršie pracovníčky, teda skupina, ktorá je v bežnej ekonomike často prehliadaná, majú z hľadiska duševného zdravia mimoriadne dobré výsledky. Zdieľaná ekonomika ponúka nielen flexibilitu, ale aj priame kontakty, čo umožňuje týmto pracovníkom získať pocit, že ich práca má význam. Pre ženy je flexibilita v práci ešte dôležitejšia než pre mužov, keďže často nesú zodpovednosť za starostlivosť o rodinu aj domácnosť. Väčšia samostatnosť je pre ich duševné zdravie kľúčová. Vo všeobecnosti však závery štúdie hovoria o tom, nakoľko príležitosť na väčšiu kontrolu nad pracovným miestom môže viesť k väčšej sebestačnosti, väčšej dôvere a menšiemu zaťaženiu.
Vedci odporúčajú, ako výsledky ich výskumu preklopiť aj do praxe bežného pracovného trhu. Napríklad do kancelárskeho života, kde umožnia zamestnancom, aby boli zodpovední za svoje rozhodnutia. Zlé duševné zdravie je totiž pre zamestnávateľov celkom drahá záležitosť. Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii každý rok spôsobí stratu 91 miliónov pracovných dní, čo stojí ekonomiku 37,5 miliárd dolárov. Pre porovnanie v najväčšej ekonomike sveta, v USA, sa každý rok kvôli duševným problémom stráca 193 miliárd dolárov.
Keď sa v dramatických článkoch píše o nebezpečných úskaliach zdieľanej ekonomiky, mali by sme sa viac sústrediť na meniacu sa povahu práce. Samostatná zárobková činnosť má pozitívny vplyv na duševné zdravie, aj keď sa spája s určitou neistotou. A naopak, neistota pri zmluvách s nulovým počtom pracovných hodín, keď sa pracovníci často dozvedia svoj rozvrh len niekoľko dní vopred, by sa nemala spájať s pocitom pohody, ktorý sa ukázal medzi zamestnancami zdieľanej ekonomiky.
