oPeniazoch.sk, bloomberg;CNBC Foto:TASR/AP
Centrálne banky obnovujú svoju prvoradú úlohu, pretože svetová ekonomika má problémy, aj keď im chýba palebná sila, ktorú mali k dispozícii. Austrália znížila sadzby v utorok a India by tak mohla urobiť ešte tento týždeň. Obchodníci očakávajú, že Fed zníži sadzby pred koncom roka.
Predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell v prípade potreby signalizoval otvorenosť k uvoľneniu. Bývalý minister financií Lawrence Summers napísal na Twitteri, že Fed by mal v nasledujúcich mesiacoch znížiť sadzby, ak nie viac, aspoň o 50 bázických bodov, aby odvrátil riziká recesie. Ako napísala agentúra Bloomberg, úradníci Európskej centrálnej banky sú vo štvrtok pripravení prinajmenšom dohodnúť sa na veľkorysých podmienkach pre nové dlhodobé úvery pre banky.
Výsledkom je, že globálna menová politika sa uvoľňuje, index Rady pre zahraničné vzťahy ukazuje, že menová politika je v súčasnosti najuvoľnenejšia od roku 2014, zatiaľ čo JPMorgan Chase & Co. predpokladá, že priemerná benchmarková úroveň rozvinutých krajín skončí v tomto roku uvoľnenejšie než je teraz. „Nálada v súvislosti s globálnym rastom bude pravdepodobne výrazne horšia ako na poslednom stretnutí skupiny G-20,“ povedal Matthew Goodman, bývalý predstaviteľ Bieleho domu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. „Mohlo by to vyvinúť tlak na ministerstvá financií a centrálne banky vo veľkých ekonomikách, aby vytvorili nové stimuly,“ cituje Goodmana Bloomberg.
Svetová banka znížila svoju prognózu rastu na rok 2019, pričom uviedla spomalenie rastu obchodu na najnižšiu úroveň od finančnej krízy.
Úradníci sa môžu obávať, že majú v rukách menej munície a menová politika nie je taká silná ako predtým. Od finančnej krízy v roku 2008 analytici Bank of America vypočítali zníženie sadzieb centrálnych bánk viac ako 700-krát, finančné aktíva kúpili za 12 biliónov dolárov. Fed má aktuálny cieľový rozsah sadzieb od 2,25 do 2,5 %, čo nie je veľa priestoru nad nulou vzhľadom na to, že sa znížil sadzby o 500 bázických bodov v boji proti poslednému poklesu. ECB a Bank of Japan nikdy nezvrátili svoje menové politiky uvoľňovania z krízových období a sadzby držia pod nulou. JPMorgan tento týždeň posunul svoju predpoveď, kedy ECB začne sprísňovať svoju politiku, ABN Amro predpokladá, že budúci rok bude v eurozóne reštart kvantitatívneho uvoľňovania.
Za globálnymi obavami a nervozitou na trhu sú obchodná vojna prezidenta Donalda Trumpa s Čínou a hrozby, že sa rozšíri aj na spojencov ako Mexiko a Európska únia. Morgan Stanley varuje, že eskalácia konfliktu medzi Pekingom a Washingtonom by mohla do deviatich mesiacov zvrátiť svet do recesie. Čínska centrálna banka je rovnako pripravená znížiť úrokové sadzby. Dvakrát tento rok raz v roku 2020, tvrdia analytici Bank of America Merrill Lynch. „Ďalšie 25 % clo na tovar v hodnote 200 miliárd dolárov by bolo v skutočnosti oveľa závažnejšie, pokiaľ ide o dopad na globálny rast,“ povedala Helen Qiao z Bank of America Merrill Lynch s tým, že Čína pravdepodobne podporí nové investície do infraštruktúry, spotrebiteľské dotácie a daňové opatrenia na podporu svojho hospodárstva.
Ekonomické spomalenie môže viesť k tvrdeniam, že centrálne banky by mali postupovať rýchlejšie, aby normalizovali politiku, aby mali lepšiu pozíciu na riešenie poklesu. Tvorcovia politík však takúto stratégiu odmietajú, argumentujúc, že príliš rýchle uťahovanie uvoľnenej monetárnej politiky by mohli spôsobiť veľký hospodársky prepad, ktorému sa chcú vyhnúť.
Bloomberg upozorňuje, že ďalšie kolo uvoľnenia rozprúdi diskusiu o tom, či majú centrálne banky zvolenú správnu stratégiu. Úradníci Fedu sa tento týždeň stretnú v Chicagu, aby prediskutovali možné zmeny, pričom aspoň jeden delegát obhajuje flexibilnejší prístup k zacieleniu inflácie. Adam Posen, bývalý člen Bank of England, vyzval minulý mesiac všetky hlavné centrálne banky, aby zjednotili svoje ciele z dlhodobého hľadiska. Na jednej strane by vlády mali zintenzívniť svoje kroky, na strane druhej sú možnosti obmedzené. Globálny dlh je podľa MMF na úrovni 184 biliónov USD, čo zodpovedá 225 % HDP. Pravdepodobne najväčšiu dilemu má v tomto smere Japonsko. Guvernér Bank of Japan Haruhiko Kuroda je opäť pod tlakom, vývozy klesli piaty mesiac po sebe a plánované zvýšenie dane z predaja vyvolalo varovania, že by mohli spôsobiť recesiu.
„Cyklické ukazovatele začali vysielať varovné signály, na podporu dopytu je naliehavo potrebná väčšia koordinácia politík v rámci skupiny G-20,“ povedal Frederic Neumann z HSBC. „Úradníci sú konfrontovaní s realitou, ale možnosti na odvrátenie sú v jednotlivých ekonomikách obmedzené.“
