Trh s hudbou: Revolúciu prinieslo vždy cenovo dostupné zariadenie

, HOR Foto: SITA/AP;TASR/DPA

Posledných 40 rokov hudobného priemyslu vyzerá ako púťová atrakcia – húsenková dráha. Hore, dolu, opäť prudko hore a náhly prepad. V podstate každých 20 rokov boli predaje hudobných nahrávok postavené na hlavu.

Počúvanie hudby pred druhou svetovou vojnou v domácnostiach bolo výlučne odkázané na vinylové platne a gramofóny. Až nemecká prevratná technológia z roku 1935 znamenala prvý náznak prechodu od lisovania vinylových drážok k magnetickému zápisu na kovový a neskôr PVC pás s nanesenou kovovou vrstvou. Samozrejme druhá svetová vojna a ňou vyvolané technologické objavy napomohli k prechodu od platní k páskam. Šikovný príslušník americkej armády po vojne ukoristil niekoľko nemeckých magnetofónov, doma ich spätne rozobral a spustil vlastnú výrobu v spoločnosti Ampex. Stále to však boli zariadenia určené najmä pre rádiostanice, hollywoodske filmové spoločnosti a vznikajúce nahrávacie štúdiá.

Spotrebitelia si v podstate až do polovice 70. rokov 20. storočia hudbu púšťali z platní. Hudobné nosiče sa zo štúdií do domácnosti dostali príchodom lacnejších technológií a najmä miniaturizáciou. V roku 1962 predstavuje Philips prvú pásku umiestnenú v unifikovanej kazete, ktorá postupne preberá na seba úlohu hlavného média a aj vďaka jej šíreniu sa celosvetové príjmy hudobného priemyslu dostali na jeden z vrcholov, keď presiahli v roku 1978 objem 15 miliárd dolárov.

Ruka v ruke však spotrebitelia prišli na to, že hudbu si môžu nahrávať z originálnych nosičov a v priebehu pár rokov sa tržby hudobných domov dostali na prvé dno, keď v roku 1984 padli na zhruba 9 miliárd USD. To bol príchod prvej „doby pirátskej“. Mohutnú popularitu kaziet podporil aj vynález pod názvom Walkman, ktorý preniesol počúvanie hudby z obývačiek na akékoľvek miesto, kam ste si svoj prehrávač priniesli.

V roku 1982 opäť Philips v spolupráci s japonským SONY predstavujú prvý CD kompaktný disk. CD-čka znamenali aj prechod z analógového záznamu na páskach na digitálny zápis, čo prináša so sebou aj podstatné zlepšenie kvality a trvácnosti záznamu. Zrejme aj vďaka týmto vlastnostiam, ako aj postupnému znižovaniu ceny tejto technológie sa objem predaja hudobného priemyslu opäť dostáva hore. V priebehu 15 rokov sa z roka na rok tržby zvyšovali až napokon v roku 1999 dosiahli absolútny vrchol na objeme 21,5 miliardy USD. Približne o 3 roky neskôr už hudba na CD tvorila viac ako 95% z celkových tržieb hudobných firiem.

Pieter Kramer, vedúci inžinier tímu, ktorý vyvinul CD. V ruke drží model prehrávača kompaktných diskov, ktorý bol predstavený v auguste 1982.
Digitalizácia hudby a jej záznam sa rokmi presúvali na nové metódy, ktoré sa stali novým štandardom zhruba od roku 1993. Na scénu prichádza MPEG – Motion Pictures Expert Group a kompresia zvuku do formátov dnes známych ako MP3. Zároveň sa distribúcia prenáša z fyzickej formy na formu online sťahovania a ukladania. Po 15 rokoch rastu sa príjmy vydavateľstiev začali scvrkávať, napríklad aj vďaka kontroverznej firme Napster, ktorá kvôli obvineniam z porušovania autorských práv, musela v roku 2002 vyhlásiť koniec.

Nové technológie a mohutný nástup mobilných telefónov, služieb a zariadení predstavených geniálnym čudákom Stevom Jobsom vnášajú do hudobného priemyslu nový fenomén – sťahovanie zvonení a pesničiek. Píše sa rok 2008 a v USA len sťahovanie zvonení do telefónov vytvorilo tržby vo výške 1 miliardy dolárov. Na zvoneniach sa objavili aj noví hráči na mape hudobného biznisu – operátori sietí.

Spotrebitelia si zároveň odskúšali, ako sťahovanie hudby môže byť jednoduché a vďaka i-tunes Apple music, Spotify a podobným poskytovateľom sa distribúcia hudby a jej forma opäť menia. 

Prudký prepad príjmov však pokračoval a jeho tempo sa začalo trocha zmierňovať okolo roku 2009. Úplné dno predstavujú ročné tržby vo výške približne 7 miliárd dolárov v roku 2015. Od toho roku sa však snáď začína črtať mierny obrat k lepšiemu a tržby v rokoch 2016 až 2018 mierne rastú, najmä vďaka predplatným službám ako je Spotify, alebo QQ.

Dnes sa fyzickou formou na nosičoch distribuuje len 17 % z celkového objemu hudobných príjmov, zvyšok sú online formy a virtuálne úložiská. Objem tržieb hudobného priemyslu sa v roku 2018 prehupol nad 10 miliárd USD. Aj hudobné vydavateľstvá si zvykajú na on-line sťahovaný obsah a zdá sa, že noví hráči sa chystajú na tento trh s veľkým apetítom.

Súvisiace články

Aktuálne správy