oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Návod na podnikanie podľa jedného z najúspešnejších investorov do technologických firiem.
Peter Thiel, človek, ktorý stál za vznikom Paypalu, je spoluinvestorom vo Facebooku, Palantire a Linkedine. Môžeme ho pokojne označiť za úspešného investora, sériového podnikateľa a zjavne má nos na dobré projekty. V rámci svojich aktivít prednášal aj na Stanfordskej univerzite a práve z poznámok jedného zo študentov vlastne vznikla kniha Zero to One. V útlej knižke s rozsahom 200 strán opisuje Thiel svoj prístup k investovaniu a názory o podnikaní.
V čom teda tkvie úspech Thielových firiem?
Ako opisuje na stranách svojej knihy, pre úspech technologickej firmy, ktorá prichádza na trh a chce sa uchádzať o zdroje od súkromných investorov je veľmi dôležité, aby nebola len obyčajným vylepšením už existujúcej myšlienky či technológie. V takej chvíli je to len n-tý variant už existujúceho podnikania a neprináša pre svet nič nové. Výnimkou by mohlo byť revolučne nové riešenie, ktoré prináša desať a viac násobky úspor či zisku v porovnaní s ostatnými existujúcimi hráčmi. Ideálny stav je, keď firma prináša niečo úplne nové pre svet, vtedy je to vlastne stav z nuly k jednotke, podľa ktorého dostala názov aj Thielova knižka.
Tiež je dôležité, aby nová firma mala čo najviac charakteristík monopolu, aj keď pri začiatku podnikania len na malom lokálnom trhu. Tak začal aj Facebook, ktorý bol v prvopočiatkoch len aplikáciou pre študentov a spolužiakov Marka Zuckerberga. Jeho škálovateľnosť a možnosť rozširovania na väčšie trhy však bola predpokladom na budúce príjmy pre investorov. Škálovateľnosť je ďalším faktorom úspechu a v knihe je použitý príklad spoločnosti, ktorá prináša na trh nový softvér. Ten je raz na začiatku napísaný a každý predaný kus je vlastne len príspevkom k pokrytiu prvotných nákladov a po dosiahnutí zlomového bodu je každá predaná licencia príspevkom k zisku. Autor rád používa príklady z gastronómie, keď hovorí, že najhoršou myšlienkou je byť ďalšou indickou, či sushi reštauráciou v Los Angeles. Tu je škálovateľnosť nízka (každé vydané jedlo prináša so sebou náklady na výrobu a predaj), navyše určite takáto reštaurácia nemá ani najmenšiu šancu byť monopolom.
V očiach investora, ktorý si buduje portfólio firiem je nutné myslieť na to, že investície sa nesprávajú podľa normálneho rozdelenia, ale sú vždy nerovnovážne rozptýlené. To hovorí o tom, že v každom investičnom fonde je jedna dominantne úspešná firma a za ňou je celý húf menej úspešných, prípadne úplne neúspešných firiem, ktoré nemajú ziskovosť podľa pôvodných predstáv investorov. Samozrejme, tie neúspešné firmy si v porovnaní s tou najúspešnejšou vyžadujú omnoho viac pozornosti, poradenstva a času od zástupcov investičných fondov. O význame venture capital fondov pre americkú ekonomiku Thiel hovorí, že objem ich investícií je len 0,2 % z HDP, no prácu dávajú až 11 % zamestnancov. Výnosy firiem, financovaných VC fondmi tvoria až 21 % z HDP.
Zaujímavé sú aj myšlienky o plánovanom a neplánovanom, či neopodstatnenom optimizme. Prevládajúce nálady porovnáva medzi USA, Čínou a Európou. O Číne Thiel hovorí paradoxne ako o ekonomike, ktorá čokoľvek dosiahne, je to pre ňu len nedostatočné a tým pádom sú v jeho očiach Číňania opodstatnene pesimistickí. V čínskych očiach aj rast 10 % HDP ročne je pomalý. Amerika dneška je podľa jeho úvah neopodstatnene optimistická, pretože podnikatelia len v malom počte prichádzajú s prevratnými inováciami a rast sa od 80. rokov dosahuje najmä racionalizáciou, kresaním nákladov a nie investíciami či inováciami. V neprospech USA hrá aj krátkodobé štvrťročné myslenie manažérov, ktorí chcú uspokojiť burzu a analytikov a nepozerajú sa na dlhodobú perspektívu ich firiem. Nekladú si otázku “ako bude vyzerať svet o 20 rokov a ako do tohto sveta zapadá naša firma”?
Na príklade jeho vlastných firiem popisuje, aký význam mali medziľudské vzťahy zakladateľov Paypalu. Väčšina z pôvodných paypalistov má ďalšie úspešné firmy. Keď Paypal predali Ebay-u za 1,5 miliardy dolárov, rozbehli sa každý svojim smerom, Elon Musk má Teslu a SpaceX, Reid Hoffman je spoluzakladateľom Linkedinu, Steve Chen a Chad Hurley sú zakladateľmi Youtube a on sám je spoluvlastníkom Palantiru. Všetky tieto spoločnosti majú každá hodnotu viac ako 1 miliardu dolárov.
Svoje prístupy ilustruje Thiel na príklade firiem, ktoré podnikali v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v druhej polovici rokov 2000 – 2010. Ich rast a pád porovnáva k bubline internetových firiem, ktorá spľasla desať rokov predtým. Firmy vo fotovoltike a iných čistých zdrojoch si podľa Thiela nepoložili 7 kľúčových otázok.
Máme revolučnú technológiu, alebo len drobné vylepšenie známej technológie?
Sme na trhu v správnom čase?
Máme dostatočne veľký podiel na trhu?
Máme potrebný personál?
Vieme predať naše produkty?
Kde budeme o 20 rokov?
Vidíme niečo, čo iní nevidia?
Ktokoľvek sa chce pustiť do nového podnikania, mal by si vedieť odpovedať na tieto otázky. Ak na 2, či viac z uvedených otázok nemáte pozitívnu odpoveď, nepúšťajte sa do ničoho. Investori do solárnych technológií naliali do odvetvia 50 miliárd USD a v priebehu krátkeho desaťročia viac ako 40 výrobcov panelov v USA a Európe skrachovalo. Ako píše Thiel, v ich Founders fonde mali varovný signál v tom, že technologickí manažéri v zásade chodia oblečení v tričku, džínsoch a teniskách. V čase solárnej horúčky však technologickí podnikatelia chodili v oblekoch a s kravatami. Preto sa Founders Fund rozhodol neinvestovať do solárnej technológie.
Čo sa odohrá v budúcnosti je podľa Thiela opísateľné ako intenzívna podpora ľudskej činnosti počítačmi. Neobáva sa, že by počítače nahradili ľudí v masovom meradle v pracovných procesoch. Skôr hovorí o kooperácii človeka a technológie, čo dokazuje na jeho vlastnej firme Palantir. Tá síce využíva procesy počítačovej technológie, no vyhodnocovanie a závery vždy robia ľudia. Tak dokázali odhaliť najväčšiu sieť detskej pornografie na svete, odhaliť obchodníkov s internými informáciami a povráva sa, že aj zistiť pobyt Osamu Bin Ladina v Pakistane.
