Nakupovať luxus nie je hriech, ani zbytočne vyhodené peniaze

Diskusia 13  
Nakupovať luxus nie je hriech, ani zbytočne vyhodené peniaze
Zdroj: mises
Foto: getty images


4. 2. 2019 - Jedným z pretrvávajúcich mýtov o kapitalizme je, že bohatstvo a zdroje sa zbytočne míňajú na luxus. Je postavený na myšlienke, že ak si kúpite, napríklad, televízor s väčšou uhlopriečkou, peniaze, ktoré zaň dáte sú len výdavkom na zlepšenie vášho života. To neviete, že niektorí ľudia vo svete nemajú vôbec televízor?

Pozrime sa na to aj z inej perspektívy. Keď sme svedkami toho, že niekto míňa peniaze na luxus, ktorý považujeme za zbytočný, či už ide o luxusné auto, zdanlivo zbytočnú hračku, alebo službu, ktorú "nikto nepotrebuje", je užitočné mať na pamäti, že tí, ktorí predávajú a uvádzajú na trh takýto tovar,  sú celkom obyčajní ľudia.

Ide o starú pesničku. Základným predpokladom by pre vyhýbanie sa luxusu je už dávno to, že by sme nemali míňať svoje peniaze na niečo také, kým sú na svete ľudia, ktorí nemajú dostatok potravín, alebo ktorí nemajú zodpovedajúce bývanie, či vzdelanie. Niet pochýb o tom, že skutočnú hodnotu má darcovstvo a filantropia, pomôcť ľuďom ktorí žijú v chudobe. V takomto prípade získajú obe strany, ako darcovia tak aj príjemcovia. Povzbudzovať ľudí, aby takýmto spôsobom zdieľali bohatstvo, samozrejme slobodne a bez štátneho nátlaku, je dobrá vec. Tu však treba pripomenúť, že veľká časť argumentov proti výdavkom na luxusné predmety úplne ignoruje množstvo nie práve bohatých ľudí, ktorí profitujú z vytvárania a predaja luxusných predmetov a služieb relatívne bohatším ľuďom. Inými slovami, veľa ľudí profituje z toho, keď sa bohatí vzdajú svojich peňazí jednoduchým a nenásilným spôsobom. Takým, že ich stačí presvedčiť, aby si kupovali luxusné tovary a služby.

Vráťme sa ku príkladu s televíznym prijímačom. Ak si ho kúpite v obchode s elektronikou, osoba, ktorá tovar predáva, získa províziu. Vodič nákladného auta, ktorý doručil televíziu do obchodu, má samozrejme plat zamestnanca, pretože niekto chce televíziu, ktorú dodal. A potom sú tu ľudia, ktorí sa podieľali na výrobe televízora, prípade dielov, ktoré boli použité na jeho výrobu. Skutočnosť, že títo ľudia žijú ďaleko v niektorej inej krajine, neznamená, že sú irelevantní alebo menej dôležití.

Nakupovať luxus nie je hriech, ani zbytočne vyhodené peniaze

A tým sme ani zďaleka nevymenovali celý reťazec ľudí, ktorí dokážu zarábať aj vďaka tomu, že si ľudia kupujú luxusný tovar. Inzerenti a obchodníci, ktorí umožňujú ľuďom dozvedieť sa o existencii týchto luxusných položiek, existujú preto, že sa tovar predáva. Predajcovia poistenia, ktorí predávajú poistné zmluvy a preberajú zodpovednosť za predajcov a výrobcov týchto luxusných položiek, si môžu tiež zarábať na živobytie, pretože niektorí ľudia majú záujem nakupovať drahé televízory. Situácia nie je podstatnejšie odlišná, ak si niekto kúpi televíziu on-line. Niekto musí dodať televízor. Niekto musí vyrobiť auto, či iný prostriedok, ktorý ho do domácnosti dodá. Podobné situácie sa vyskytujú pri všetkých produktoch a službách.

Samozrejme, je pravda, že časť z týchto peňazí idú generálnym riaditeľom. A niektoré z nich akcionárom, z ktorých mnohí určite nie sú milionári. Ale skutočnosť, že niektorí bohatí ľudia čiastočne ťažia z nejakého odvetvia, tovaru, či služieb, ešte nie je dôvodom na obmedzenie alebo zrušenie týchto vecí.

Niekto by mohol argumentovať, že predsa ak by sme prerozdeľovali všetky peniaze vynaložené na luxus, tak ten vodič, ktorý robí rozvoz tovaru, by nemusel tak tvrdo pracovať, len aby uživil svoju rodinu, alebo pomohol svojej chorej mame. Inými slovami, ak sa hovorí o zbytočnosti peňazí vynaložených na luxus, ako peniazoch premrhaných, často je za tým predpoklad, že niektoré vládne inštitúcie by si lepšie poradili z prerozdelením týchto peňazí.

Pozrime sa však na to, čo by bolo potrebné na "prerozdelenie" týchto peňazí údajne lepším spôsobom.

Nakupovať luxus nie je hriech, ani zbytočne vyhodené peniaze

Po prvé, vládni zástupcovia by museli určiť, kto sú tí ľudia, ktorí míňajú príliš veľa na luxus a potom určiť, akú časť ich príjmu skonfiškovať na účely prerozdelenia. Potom by bolo potrebné určiť, ktoré osoby budú dostávať prerozdeľované finančné prostriedky. To všetko by sa muselo riadiť pravidlami a nariadeniami, pričom vláda byrokratov by si samozrejme odkrojila svoj kúsok koláča. Nakoniec by niektorí ľudia mali peňazí viac ako predtým a niektorí menej. Ale vládni zamestnanci by určite boli v tej prvej skupine.

Ale môžeme si byť istí, že vodič dodávateľskej firmy, ktorý podporuje svoju rodinu ziskom z predaja televízorov, bude na tom skutočne lepšie? Nie, nemôžeme. Je celkom možné, že keď bohatí budú mať menej možnosti nakupovať luxus, vodič nebude natoľko vyťažený a okrešú mu pracovný čas, či počet jázd. Potom ale bude nútený prijať prácu, ktorú menej preferuje a možno aj zo srdca nenávidí. Navyše si nemôžeme byť istí, že dostane príjem, aký mal, pretože pravidlá, ktoré byrokrati nastavia,  nemusia uprednostňovať ľudí ako je on. Keďže nákup luxusu by sa nútene obmedzil, každému, kto si dnes zarába na živobytie vďaka predaju týchto predmetov, by sa jeho príjmy znížili.

A nakoniec aj pracovníci zo zahraničia, neraz v chudobných krajinách, ktorí vyrábali tieto televízory, by sa museli vyrovnať s menším dopytom po ich práci a tým aj nižším príjmom. Títo ľudia by pravdepodobne  trpeli najviac ak by sme sa snažili potrestať ľudí, ktorí míňajú príliš veľa na luxusné položky.

A to sme ešte nehovorili o úplná svojvoľnosti pri definovaní niektorých veci ako luxusných. Sú všetky televízory luxusné? Alebo je predaj niektorých typov "nevyhnutný"? A ak sú niektoré bežné, na akej cenovej úrovni sa stávajú luxusnými? Netreba dodávať, že neexistuje objektívne posúdenie, na základe ktorého by niekto mohol vyhlásiť vybrané veci za nevyhnutné a iné za zbytočné. Mnohé veci, ktoré sa zdajú byť mimoriadne luxusné a do značnej miery nedosiahnuteľné minulým generáciám, sa dnes považujú za odôvodnené. Telefóny, mikrovlnné rúry, klimatizačné jednotky a chladničky kedysi znamenali luxus pre zopár privilegovaných spotrebiteľov.

Preto, ak by ste sa nebodaj stali svedkami nákupu, ktorý považujete za zbytočný luxus, či už ide o luxusné auto, zdanlivo zbytočnú hračku alebo službu, ktorú "nikto nepotrebuje", majte na pamäti, že tí, ktorí predávajú a vyrábajú tento druh tovaru, sú zvyčajne úplne obyčajní ľudia.