oPeniazoch.sk, Centre for European Reform Foto:getty images;YT/CER
Donald Trump robí všetko pre to, aby oslabil pozíciu dolára vo svetovej ekonomike. Jeho politika totiž vedie rad krajín k snahám o diverzifikáciu rezerv. Dolár používa ako zbraň a menová otázka sa tak stala otázkou zahraničnej politiky, a nie iba otázkou ekonomickou.
Hoci je európska ekonomika svojou veľkosťou a vyspelosťou porovnateľná s tou americkou, euro hrá len "druhé husle". Dominancia amerického dolára je "provokáciou pre tých, ktorí si predstavujú rastúci vplyv EÚ na dianie vo svete", tvrdia Adam Tooze a Christian Odendahl z Centre for European Reform. Podľa nich rezervnú menu určuje niekoľko faktorov.
Významná úloha na poli medzinárodných transakcií
Dnes sa najviac používa dolár, a to aj v prípadoch, keď medzi sebou obchodujú neamerické spoločnosti. Ak sa používa euro, ide väčšinou o prípad, keď je jednou z protistrán európska spoločnosť. Krajiny ako Brazília či India fakturujú svoje dovozy prevažne v dolároch aj napriek tomu, že z USA k nim prúdi len malý objem tovaru. A podobné je to v ďalších oblastiach.
Systém poistenia medzinárodného obchodu
Opäť dolár. Z veľkej časti je to tak preto, že ak sa v dolároch obchoduje, firmy chcú mať aj dolárové financovanie poistenia, prípadne používať dolárové finančné deriváty. Podľa ekonómov dolárový medzinárodný obchod posilňuje dopyt investorov po bezpečných dolárových aktívach. Tento dopyt potom vytvára aj dostatočne likvidné dolárové trhy. Americká vláda má potom vďaka tomu všetkému "mimoriadne privilégiá", ktoré sa prejavujú napríklad pri uvalení sankcií na iné krajiny. V podstate sa všetky väčšie spoločnosti v oblasti obchodu alebo financovania spoliehajú na dolár, a teda majú nejakú väzbu na Spojené štáty. Ak porušia nejaké americké sankcie, výrazne tým riskujú.
Rozdielne prístupy centrálnych bánk
Ekonómovia tiež poukazujú na rozdiely v politike Fedu a ECB, ktoré sa jasne ukázali počas krízy roku 2008. Zatiaľ čo americká centrálna banka bola v snahe zabrániť šíreniu krízy ochotná poskytnúť úverové linky aj zahraničným subjektom, ECB bola v tomto smere oveľa citlivejšia. A hoci Spojené štáty požičiavali napríklad Mexiku, ECB nebola v strachu zo strát ochotná poskytnúť rozšírenie pôžičiek pre Poľsko, hoci je členom EÚ. Ak bude ECB v prípade ekonomických šokov ďalej fungovať podobným spôsobom, investori po celom svete si dvakrát rozmyslia diverzifikáciu do eura.
Možné riešenie: bezpečné finančné aktíva a stabilizácia
"Je možné predstaviť si svet, v ktorom dolár a euro stojí bok po boku ako meny dvoch najväčších ekonomických blokov s porovnateľným vplyvom vo svete. To by ale obe ekonomiky museli vytvárať dosť bezpečných finančných aktív, do ktorých by mohli investovať zahraniční investori. Eurozóna by tiež musela dať najavo ochotu stabilizovať svojej banky, ale aj všetkých finančných hráčov, ktorí jej menu používajú. V tejto chvíli podobné kritériá nespĺňa," tvrdia ekonómovia.
Euro síce stabilizuje ECB, ale krajina ako Taliansko, k ponuke bezpečných európskych aktív, ktoré sú pre rozšírenie eura do globálnej ekonomiky kľúčové, neprispievajú. Vytvorenie spoločných eurodlhopisov je zase neprijateľné v rade iných krajín. Európska komisia tak navrhuje vytvorenie syntetickej obligácie, ktorá by nepredstavovala spoločné ručenie záväzkov. Podobné návrhy sa ale stále nachádza len vo fáze všeobecných úvah.
Donald Trump dnes "robí všetko pre to, aby oslabil pozíciu dolára vo svetovej ekonomike". Jeho politika totiž vedie rad krajín k snahám o diverzifikáciu rezerv. Ak by to chcelo euro využiť, musia prebehnúť významné zmeny, vrátane zvýšenia ponuky bezpečných európskych aktív a zmeny makroekonomickej politiky. Keby sme sa napríklad teraz pokúšali o sústavné posilňovanie spoločnej európskej meny, malo by to na rad krajín menovej únie značne negatívny dopad. Okrem iného by tak bolo treba znížiť celkovú závislosť na prebytkoch bežného účtu, myslí si Tooze a Odendahl.
