oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;getty images;TASR/H.Mišovič
V uplynulých dňoch sa spoločnosť Amazon rozhodla umiestniť svoju druhú centrálu, v médiách známu ako HQ2, do dvoch lokalít na východnom pobreží USA, v blízkosti Washingtonu a New Yorku. V oboch by malo nájsť prácu po 25 000 ľudí. Tomuto rozhodnutiu predchádzala súťaž medzi mestami a lokalitami na celom území USA, ktorej sa celkovo zúčastnilo 238 uchádzačov.
Keďže zadávateľom výberu bol Amazon, firma so schopnosťami spracovať obrovské množstvo dát, povráva sa už aj o tom, že celý niekoľko mesačný proces poslúžil aj na zber zaujímavých údajov o lokalitách po celých USA. Amazon sa tak v podstate zadarmo dostal k informáciám o demografii, doprave, miestnej infraštruktúre a geografických parametroch a v každom prípade je schopný tieto dáta neskôr využiť pri svojom podnikaní. Touto cestou sa Amazon dostal možno k omnoho cennejšiemu balíčku, než sú daňové úľavy spojené s lokalitami novej centrály.
Nezainteresovaný pozorovateľ by povedal, že miesta, ktoré napokon v súťaži zvíťazili, sa budú na toto rozhodnutie pozerať jednoznačne pozitívne, no zdá sa, že opak je pravdou. Zdvihla sa vlna kritiky, ktorá má namierené proti lokálnym autoritám, radniciam, obchodným komorám a úradom ako v New Yorku tak aj vo Virgínii. Kritika je vnímaná na niekoľkých úrovniach. Jedna oblasť tkvie v tom, že miliardová firma dostane daňové úľavy, no potreby mesta, ktoré sa vzdá daňových príjmov nie sú finančne pokryté. Iná kritizovaná téma je napríklad aj plánovaný heliport len pre vybrané osoby z Amazonu, ktorý bude spolufinancovaný z verejných zdrojov mesta New York. Obyvatelia sa obávajú aj zdražovania nájmov v bytoch, ktoré sú v blízkom okolí, obavy vyvoláva aj zvýšený pohyb osôb, ktoré tu budú pracovať či navštívia komplex. Tiež nie je jasné ako sa budú riešiť dopravné problémy s denne prichádzajúcimi pracovníkmi a tak ďalej.
Virginia a New York. V New Yorku by mali podporné opatrenia zo strany úradov a radnice dosiahnuť objem 1,5 miliardy dolárov, Alexandria v štáte Virginia poskytne úľavy v hodnote 500 miliónov. Newyorčanov tak jedno novovzniknuté pracovné miesto v Amazone bude stáť 60 tisíc dolárov. Kritici v New Yorku argumentujú napríklad tým, že metro, za ktoré je radnica zodpovedná, je technicky zastarané a kapacitne nevyhovujúce a bolo by rozumnejšie dať miliardu na opravu metra než firme „najbohatšieho človeka na planéte“. Amazon v oboch lokalitách hodlá preinvestovať spolu 5 miliárd dolárov, no hlasy kritikov sa pýtajú, či niečo pôjde aj na zlepšenie zúfalého stavu kanalizačnej siete na Long Islande, kde jedno zo sídiel bude umiestnené.
Na uvedenú kritiku môžeme povedať, či nie je účelová a zištná. K najhlasnejším kritikom totiž patrí ľavicová poslankyňa za volebný obvod, kam spadá aj Long Island – A. Ocasio Cortezová. Pre takto orientovanú političku je to krásna téma, ktorej sa môže ohnivo venovať.
Druhá strana mince sú nové pracovné miesta v centrále a sekundárne vytvorené miesta v obslužných firmách. Zamestnanci Amazonu niekde budú predsa musieť chodiť na obedy a kávu, niekto bude musieť strážiť ich bezpečnosť, niekto im bude musieť upratovať, umývať okná a podobne. Je možné, že sa ozývajú len takzvaní NIMBY – Not in my back yard ľudia (len nie na mojom dvore), ktorí síce súhlasia s výstavbou a rozvojom, len im prekáža, že budú musieť chvíľu strpieť hluk a prach zo staveniska.
Pre podobné dilemy však nemusíme chodiť do Ameriky. Stačí si spomenúť na vlnu reakcií, akú vyvolalo pred pár rokmi rozhodnutie firmy Jaguar Land Rover umiestniť svoj výrobný závod do Nitry.
Daňovú pomoc a podporu štátu schválil Brusel, no to zďaleka nebol jediný problém. Už aj pred príchodom Jaguáru sa v automobilovom priemysle u nás začali prijímať pracovníci zo zahraničia, ktorých počet postupom času len začína narastať. Nitra a okolie zažili rast cien nehnuteľností, kupovali sa „špekulatívne“ byty na neskorší prenájom a predaj po raste cien. Diaľnica D1 už dnes zažíva kolapsy a jej kapacita sa zvyšuje len pomaly. Kritické hlasy prichádzajú aj zo samotného odvetvia automobilovej výroby, ktoré volajú po vzdelaných pracovníkoch a absolventoch škôl. Ale aj v tomto prípade si môžeme položiť otázku, či by sme skôr nemali oslavovať, že investície prišli na Slovensko, že úroveň zamestnanosti je solídna a perspektívne žiada niekto od slovenského školstva vyššiu mieru a kvalitu vzdelanosti. Investície tejto veľkosti zo zahraničia prinášajú aj paradoxné situácie, kde vláda SR na jednej strane negatívne pristupuje k téme migrácie, no na druhej strane v zrýchlenom konaní – zjavne pod tlakom automobiliek, schvaľuje legislatívu na zľahčenie administratívy pri zamestnávaní cudzincov.
