oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;getty images
Máme sa obávať rozsiahlej krízy, ktorá by mohla mať dopad na svetové hospodárstvo? Odpoveď bude niekde v knihách svetových bánk a investičných fondov.
Argentína je chronicky v problémoch potácajúca sa krajina, ktorá len s ťažkosťami dokáže udržať fiskálnu disciplínu a zjavne čelí už tretej výraznej kríze za posledných dvadsať rokov. Centrálna banka Argentíny oznámila 30. augusta, že zvyšuje hlavné sadzby na domácu menu na úroveň 60 % p.a. Je to zvýšenie o 15 percentuálnych bodov, keď doterajšia sadzba bola vo výške 40 %. Argentínske peso sa v reakcii na toto opatrenie voči doláru opäť položilo a jeho hodnota klesla voči kurzu zo začiatku roka už takmer o 50 %.
Paradoxne sa za tieto a ďalšie opatrenia, ako výzvu na predčasné poskytnutie 50 miliardovej inekcie od MMF či avizované prerokovanie rozpočtu krajiny na rok 2019 v parlamente, dostalo Argentínskym predstaviteľom mnoho pochvalných slov. Ako je to možné? Odpoveď je skrytá v porovnaní s inými hriešnikmi, ako je napríklad Recep Tayip Erdogan, ktorému zrejme idú v poslednej dobe na myseľ iné nápady (napríklad rozpustenie rady guvernérov tureckej cenrálnej banky za to, že chcú uplatniť podobné opatrenia ako argentínci).
Reakcie vo forme pochvaly pre Argentínu však prišli hlavne z kruhov makroekonómov. Investorská komunita sa skôr ešte viac začala obávať náhlej zmeny v ekonomickom raste a rozšírenia argentínskej chrípky. Brazílskemu realu sa darí len o trocha lepšie ako Pesu, keď Real za prvých 7 mesiacov 2018 klesol o zhruba 15 %.
Ako sa pýta professor Kenneth Rogoff z Harvardu: “Je to len lokálna kríza, či máme sa obávať rozšíreniu na celosvetovú ekonomiku?” Ako prof. Rogoff uvádza, doplatiť môžeme na politické garnitúry, ktoré boli zvolené do vládnych kresiel, napríklad populisti v Taliansku. Tu sa otvorene vláda vyjadrila, že by chcela “odpísať” (bez náhrady) časť neoficiálneho dlhu, ktorý predstavuje 130 % HDP krajiny. To pri veľkosti ekonomiky Talianska môže výrazne otriasť EMÚ a európskymi bankovými trhmi. Tlak na nezodpovedných dlžníkov, ktorí využili obdobie negatívnych úrokov na zvýšenie svojho dlhu sa s rastom sadzieb na dolár začne viac a viac prejavovať a ak sa znásobí poklesom lokálnej meny, v ktorej jednotliví dlžníci získavajú svoje príjmy, bude to špirála smrti.
Podľa názoru profesora Rogoffa, sa nemusíme zrejme obávať nejakého tsunami, no oplatilo by sa opraviť niektoré “hrádze”, pričom spomína konkrétne skryté časované bomby vo forme obrovských budúcich záväzkov vlád voči budúcim dôchodcom. Tieto budúce výdavky mnohokrát nie sú zahrnuté do výkazov dlhu, budú však musieť byť uhradené. Ak vlády dnes nezačnú úsporné opatrenia vedúce buď k tvorbe rezerv, či daňových fondov na budúce dôchodky, o desať či dvadsať rokov budeme čeliť oveľa väčším problémom.
Dolárové sadzby budú aj v nasledujúcom roku zrejme rásť, no ekonomické ukazovatele rastu sú v celosvetovom meradle dobré. No aj keď ekonomika rastie, ešte to neznamená, že všetko je v poriadku. Klasický príklad je Turecko, korého rast 7,4 % by mu mohol kde kto závidieť. Tento rast sa v prípade Turecka do väčšej miery spolieha na domácu spotrebu.
Obrovské megalomanské projekty prezidenta (nové mosty a tunely spájajúce Áziu a Európu, nové Istanbulské letisko, či iné infraštruktúrne objednávky vlády) doslova vycucli likviditu a k tejto skutočnosti sa pripojilo aj zadlžovanie lokálnych výrobcov a taktiež domácností. Veď – “nízke úroky”, že? Popri tom však v Turecku nezamestnanosť mladých je aj naďalej na hladine 20 %. Nepripomína vám to Mečiarovské časy, kde NBS musela tiež brzdiť likviditu a sadzby rástli na úrovne dvojciferných čísiel? Ak nastane podobná situácia, firmy si v snahe dostať sa k peniazom začnú brať úvery v cudzích menách. Ak centrálna banka nenastaví patričné limity na takéto úvery, môžu na výrazný výkyv kurzu miestnej meny firmy a následne celý bankový sektor v krajine doplatiť.
Obchodný deficit Turecka za prvých 7 mesiacov je približne na úrovni 46 miliárd USD. Tie doláre raz musí turecká ekonomika vrátiť, no otázka je, v akom kurze voči doláru vtedy bude jeho domáca líra. Dôležitú úlohu hrajú aj vzťahy lokálnych orgánov voči zahraničným investorom. V časoch menových kríz a autoritárskych vlád sa často k slovu dostávajú rôzne vyvlastnenia a znárodnenia. To následne vedie k odlivu zahraničných investorov z danej krajiny a k ešte väčším poklesom kurzu lokálnej meny.
Je teda nutné sa obávať rozsiahlej krízy, ktorá by mohla mať dopad na svetové hospodárstvo? Odpoveď bude niekde v knihách svetových bánk a investičných fondov. Ak existuje väčší objem záväzkov, ktoré voči krízovým krajinám držia globálne banky, tak sa musí každý z nás pripraviť na krízový scenár. Snáď sa v rámci pravidelných stres testov kontrolujú aj knihy pohľadávok voči Argentínskym, Tureckým a iným potenciálne ohrozeným bankám a firmám.
