Prijať euro bolo dobré a strategické rozhodnutie

Diskusia 2  Zdroj: TASR

17. 6. 2018 - Proces vstupu Slovenska do eurozóny nebol jednoduchý. V rovnakom období (2007 - 2008) sa o prijatie eura ako národnej meny zaujímali aj Litovčania a Lotyši, aktívne bolo aj Poľsko, ale iba Slovenská republika dostala pozvánku na vstup do eurozóny.

Proces vstupu Slovenska do eurozóny nebol jednoduchý. V rovnakom období (2007 - 2008) sa o prijatie eura ako národnej meny zaujímali aj Litovčania a Lotyši, aktívne bolo aj Poľsko, ale iba Slovenská republika dostala pozvánku na vstup do eurozóny. Uviedol vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík, ktorý pred desiatimi rokmi zblízka sledoval finálne rokovania s Európskou komisiou (EK) a Európskou centrálnou bankou (ECB).

Javorčík, ktorý bol v tom čase zástupcom veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča, v rozhovore pre TASR pripomenul, že vstup do eurozóny nebol automatický. Z pohľadu SR, ktorá sa v roku 2004 stala členom EÚ a v roku 2007 súčasťou schengenského priestoru, to bol ďalší logický krok na rebríčku prehlbovania európskej integrácie.

"Tento proces nebol jednoduchý. Je podmienený maastrichtskými kritériami, ktoré treba splniť, mnohé z nich sa neplnia hneď a okrem toho treba mať aj politickú vôľu a prepracovanú stratégiu," vysvetlil Javorčík. Upozornil, že Slovensko bolo jednou z prvých krajín "veľkého tresku" (rozšírenia o desať nových členov) z roku 2004, ktoré prejavili snahu prijať euro. Pred nami sa to podarilo Cypru, Malte a Slovinsku. Slováci si odkrútili povinné dvojročné obdobie v Európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM2) a keď nadišiel čas na finálne rokovania, neboli sme sami. "Snahy vstúpiť do eurozóny mali aj Litva a Lotyšsko, ktoré však nedostali odporúčanie v roku 2007," opísal situáciu veľvyslanec.

Litva vtedy len tesne nesplnila kritériá týkajúce sa výšky inflácie. Členom eurozóny sa stala v januári 2015, rok predtým euro prijali Lotyši a Estónci platia eurom od roku 2011.

Javorčík upozornil, že do posledného momentu, do júla 2008, nebolo jasné, či sa to Slovensku podarí. Spomína si na mnohé náročné rokovania s Európskou komisiou, ale aj s ECB, ktorá nebola veľmi naklonená vstupu SR do eurozóny. "Nám sa však dobrým ekonomickým vývojom a dobrou ekonomickou politikou podarilo presvedčiť, že budeme platnými členmi eurozóny," uviedol. V lete 2008 boli v Bruseli prijaté zásadné rozhodnutia, aby sa od 1. januára 2009 Slovensko ako v poradí 16. krajina stala súčasťou menovej únie.

Veľvyslanec vstup do eurozóny považuje za dobré a strategické rozhodnutie a podľa jeho slov 10 rokov členstva v tomto klube treba hodnotiť z viacerých aspektov. V prvom rade je to pohľad občana, ktorý má v peňaženke svetovú menu a lepšie sa mu cestuje po Európe. "To cítim aj v rozhovoroch s kolegami z Vyšehradskej štvorky. Takú malú závisť, že my máme tieto výhody," priznal Javorčík.

V druhom rade úspech eura vidí v širšom ekonomickom kontexte, lebo euro bolo dobré z hľadiska prílivu investícií, znamenalo to určitú stabilitu pre investičné prostredie a dodal, že pri viacerých zahraničných investíciách práve euro rozhodlo, že sme zabodovali pred inými krajinami. To malo prínos z hľadiska zamestnanosti a ekonomického rastu. "Úspešný príbeh eura je aj v tom, že ekonomickú krízu v Európe sme prekonali relatívne dobre a rýchlo," upozornil.

Tretí aspekt je podľa neho geopolitický, lebo SR ako súčasť eurozóny je pevne ukotvená v Únii, možno pevnejšie ako naši stredoeurópski susedia. Pripomenul, že Česká republika je "príbeh sám o sebe". Verejná podpora Čechov pre euro je stále najnižšia v našom regióne, čo je možno aj dôsledok pôsobenia bývalého prezidenta Václava Klausa, ktorý zasial do spoločnosti nedôveru v euro. Na druhej strane Poľsko už mohlo byť v eurozóne, lebo v rokoch 2007 - 2008 malo tiež silné ambície prijať euro, delilo sa o spoločné skúsenosti so Slovenskom, ale dosahy ekonomickej krízy v rokoch 2009 až 2011 poľskú stranu odradili od aktívnejšieho uchádzania sa o vstup do eurozóny.

V súčasnosti Javorčík vníma najmä politickú vôľu Bulharska prijať euro a tvrdí, že táto krajina je na tom z makroekonomických ukazovateľov pomerne dobre a možno už v najbližšom období vstúpi do "predsiene eura", do mechanizmu ERM2.