oPeniazoch.sk, FT Foto: thinkstock;SITA/AP
Tri krajiny, ktoré by radi patrili do eurozóny, Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko, svorne hovoria o prijatí jednotnej meny. Bulharsko, najchudobnejší členský štát EÚ, má najväčšiu šancu stať sa kandidátom na 20. miesto v eurozóne. Tamojšia vláda očakáva pozvanie do povinnej dvojročnej čakárne na prijatie eura do konca tohto roka.
Členovia klubu spoločnej meny pod ťarchou spomienok na finančnú krízu a éru neprimeraného rozširovania eurozóny nie sú tak nadšení rozširovaním členstva z dôvodov, ktoré padli na bruselskom briefingu. Títo pochybovači majú dnes podporu od Európskej centrálnej banky. Vo svojej dvojročnej správe o tom, ako sa krajinám bez eura darí poznamenáva, že žiadna zo siedmych krajín, ktoré sú oprávnené prijať euro, nie je v skutočnosti na členstvo pripravená. Aj k trom, ktoré sa o to aktívne pokúšajú, vláda v Sofii, Záhrebe a Bukurešti, sa ECB stavia, pokiaľ ide o ich potenciálny vstup, chladne.
V prípade Bulharska sú to "vážne obavy" kvôli inflácii, pretrvávajúcim korupčným problémom a žiadnemu pokroku za ostatné dva roky pri zmene zákonov pre zabezpečenie nezávislosti centrálnej banky. Ako uvádza ECB, ani Rumunsko a Chorvátsko na tom nie sú oveľa lepšie. Nervozita ohľadom otvárania menovej únie je tak veľká, že sa objavujú nové prekážky. Predstavitelia ECB, ktorí boli tento týždeň v Sofii, povedali Bulharom, že budú musieť vstúpiť do projektu bankovej únie EÚ, ak sa chcú dostať do dvojročnej čakacej doby. Ide o novú požiadavku, ktorá dokazuje, že eurozóna sa dokázala poučiť z krízy, povedal Valdis Dombrovskis, viceprezident Európskej komisie.
Bulhari sú pochopiteľne rozčarovaní, bývalý podpredseda vlády hovorí o vymyslených požiadavkách Bruselu.
Dodatočná povinnosť by sa ale mohla odraziť na spoločnej mene. V krátkej 19-ročnej histórii bol projekt jednotnej meny prenasledovaný dedičstvom krajín, ktoré neboli spôsobilé na získanie členstva v eurozóne. Možno najbolestivejším príkladom je Grécko. "Maastrichtské kritériá" pre členstvo v eurozóne, ktoré merajú úroveň dlhu, deficity a úrokové sadzby, už nie sú vhodné pre daný účel. Stabilita národných bankových systémov a inštitucionálna nezávislosť súdov a centrálnych bánk je teraz rovnako dôležitá pri meraní pripravenosti na euro ako ekonomické kritériá.
Projekt jednotnej meny, ktorý je stále zdrojom nedôvery medzi severnými veriteľmi a južnými dlžníkmi, by urýchleným rozšírením o východné krajiny pribudli len ďalšie ťažkosti. Pre eurozónu by možno pre tento moment bolo lepšie, ak by počet krajín so spoločnou menou zostal na 19-tich.
Autorkou je Mehreen Khanová pre Financial Times
