oPeniazoch.sk, Der Standard;patria Fot: TASR/AP
Krajiny východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, by mali v budúcnosti dostávať menej z rozpočtu EÚ, myslí si rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Podľa rozhovoru pre Der Standard sa bude pri rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci usilovať o "úspornejšie zaobchádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov".
"Nakoniec to nebude rozhodnutie mňa samotného", povedal v rozhovore rakúsky kancelár, ktorý pri rokovaniach o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 hodlá "silne zastupovať záujmy čistých platiteľov". V tejto oblasti chce spolupracovať s ďalšími európskymi krajinami, ako príklad uviedol Holandsko alebo Francúzsko.
Pre Der Standard Kurz uviedol, že práve v rozpočtovej oblasti neexistuje zhoda medzi Rakúskom a krajinami Vyšehradskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko). Údajne sa o tom presvedčil pri nedávnej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Viedni. Kurz súčasne upozornil, že rakúska vláda sa s V4 zhoduje na iných témach, predovšetkým na riešení migrácie prostredníctvom dôslednej ochrany vonkajších hraníc.
Jednania o rozpočte EÚ na nasledujúce roky bude jedným z hlavných tém rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ. Viedeň ju v polovici roka prevezme od Bulharska. Kurz dlhodobo požaduje, aby po odchode Veľkej Británie z Európskej únie na konci marca nasledujúceho roka, neboli čistí platcovia do rozpočtu EÚ, ako je Rakúsko, viac zaťažovaní.
Najvyšším čistým príjemcom európskych peňazí je Poľsko. V roku 2016 získalo z rozpočtu EÚ po odpočítaní príspevkov 7,1 miliárd eur. V rebríčku nasleduje, podľa agentúry APA, Rumunsko, Grécko, Maďarsko a Česko.
V piatok sa podľa šéfa úradu Maďarskej vlády Jánosa Lázara, osem východoeurópskych krajín v Budapešti dohodli, že budú podporovať zvýšenie príspevkov členských štátov do rozpočtu bloku tak, aby bolo možné vyplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie. Bulharsko, ktoré tento polrok predsedalo, ale o niekoľko hodín neskôr odmietlo prijatie takéhoto záväzku.
