oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA/AP
Rokovania o nových globálnych pravidlách bankovej regulácie opäť skončila patom. Ani dva dni rozhovorov nestačili na dosiahnutie dohody na kontroverzných pravidlách pre stanovenie minimálnych parametrov pre bankový kapitál. Počas niekoľkých týždňov majú zúčastnené strany opätovne zasadnúť k rokovaciemu stolu.
Zástupcovia Spojených štátov a Európskej únie sa nezhodli na posledných návrhoch, podľa ktorých by sa najmä veľké banky stali podstatne bezpečnejšími. Nové pravidlá pre medzinárodnú bankovú reguláciu, označované ako Basel IV, majú za cieľ predísť opakovaniu finančnej krízy, ktorá svet zachvátila v roku 2008.
Bazilejský výbor pre bankový dohľad zasadal na sklonku minulého týždňa vo Švédsku. Predmetom rokovania bolo posudzovanie rôznych modelov stanovenia minimálnych kapitálových požiadaviek. Američania navrhovali, aby banky museli vytvárať najmenej 75-percentný kapitálový vankúš v pomere k rizikovo viazaným aktívam. Zástupcovia Európskej únie chceli toto minimum stanoviť na 70 percent. "Navrhovali sme 70 percent, ale Američania na to nechceli pristúpiť. Pozícia Európskej únie je v tomto ohľade úplne jednotná," povedal portálu politico.eu jeden z úradníkov Európskej komisie.
Európske banky aj regulátori tvrdia, že väčší minimálny kapitálový vankúš pre rizikovo viazané aktíva by viedol k tomu, že sa zníži ochota bánk požičiavať firmám aj fyzickým osobám. Prísnejšie podmienky by vraj dopadli najviac na bežných Európanov. Naopak Američania sú presvedčení, že nie je možné spoliehať sa na miernejšiu reguláciu.
Bazilejský výbor pre bankový dohľad je globálny bankový regulátor, tvorený krajinami Európskej únie. Výbor bol založený v roku 1974 a jeho úlohou je vytvárať globálne pravidlá pre bankovú reguláciu. Prvý balík týchto pravidiel (Basel I) bol prijatý v roku 1988. Aktuálne platný súbor pravidiel Basel III stanovil niekoľko úplne nových požiadaviek. Komerčné banky musia od roku 2010, respektíve 2014, okrem modifikovaných pravidiel kapitálovej primeranosti dodržiavať aj požiadavky na maximálnu zadlženosť (minimálna veľkosť vlastného imania vzhľadom k bilančným i mimobilančným aktívam) alebo požiadavky na likviditu.
Zatiaľ posledná sada pravidiel, známa ako Basel III, bola zavedená po prepuknutí finančnej krízy v roku 2008. Pôvodne sa predpokladalo, že nové pravidlá sa schvália a prijať sa ich podarí do konca minulého roka. Lenže členovia výboru stále nie sú schopní sa dohodnúť na ich definitívnej podobe.
Pravidlá Basel IV majú kapitálové požiadavky ešte sprísniť. Ale americká a európska strana majú na vec mierne odlišné názory, čo prijatie doteraz blokuje. Sprísnenie regulácie bánk sa môže na prvý pohľad javiť ako prospešné, najmä ak podstatne znižuje pravdepodobnosť opakovania finančnej krízy. Lenže banky tvrdia, že ak budú musieť vytvárať ešte väčšie kapitálové rezervy, stúpnu im náklady. Podľa portálu politico.eu, s odkazom na odhady jednej z európskych bankových asociácií, by zavedenie Basel IV vyšlo bankový sektor Európskej únie na 859 miliárd eur. Kalkulácia zohľadňuje objem nerealizovaných úverov a z nich inkasovaných úrokov a ďalšie dodatočné náklady. Európske banky tiež upozornili, že by sa museli stiahnuť z už prebiehajúcich obchodov.
Európska komisia i Európsky parlament, rovnako ako členské krajiny Európskej únie stoja v tomto smere za bankami. Američania sú naopak presvedčení, že prísnejšie pravidlá by existujúcu úverovú kapacitu bánk neovplyvnili. Naopak by zvýšili odolnosť bánk v prípade, ak by došlo k nejakým hospodárskym otrasom.
V prípade, že predsa len dôjde k dohode, prijatie Basel IV bude mať nezanedbateľný vplyv na koncových klientov bánk. Podľa portálu politico.eu sa budeme môcť pripraviť na drahšie hypotéky aj iné úverové produkty. Náklady vzrastú aj firmám, čo sa prejaví v cenách výrobkov a služieb. Na druhej strane by naše úspory mali byť vo väčšom bezpečí. Ale ak rokovania o nových pravidlách skrachujú definitívne, bude na každom národnom regulátorovi, v prípade eurozóny na Európskej centrálnej banke, či navrhované pravidlá začne aplikovať dobrovoľne. Lenže to je málo pravdepodobné. Záležalo by to na výsledku porovnania očakávaných prínosov a nákladov takejto regulácie. Len máloktorá centrálna banka by mala záujem len tak poškodiť národné bankový sektor prehnane zväzujúcimi pravidlami.
