Čo to dočerta znamená? Prečo nerozumieme tomu, čo hovoria ekonómovia

Diskusia 5  
Čo to dočerta znamená? Prečo nerozumieme tomu, čo hovoria ekonómovia
Zdroj: QZ
Foto:thinkstock


13. 6. 2017 - Hlavný ekonóm Svetovej banky Paul Romer skončil na poste šéfa v oblasti výskumu po tom, čo sa zamestnanci vzbúrili proti jeho snahám o zlepšenie kvality textov v publikáciách banky.

Ide o nevyhnutnosť, správy Svetovej banky sú notoricky nečitateľné. Analýza Stanfordskej univerzity vytvorila výraz "bankspeak", jazyk bankárov, ktorý je úplne odtrhnutý od bežnej reči.

Romer svojim zamestnancom oznámil, že už neschváli žiadnu publikáciu, v ktorej slovo "a" bude tvoriť viac ako 2,6 % z celkového počtu slov. Pokúšal sa jasnými pravidlami zaviesť metriku kvalitného písania. George Orwell vo svojej eseji z roku 1946 "Politika a anglický jazyk", uvádza ako únosné, ak slovíčko „a“ tvorí 2,7 % celkového počtu slov textu.

Je zaujímavé, že k takému kroku sa odhodlal práve Romer, ktorý sa vyjadruje presne tak, ako tí, ktorých kritizuje. Stačí sa pozrieť na pasáž z jeho blogu, s názvom "Jasné písanie vytvára jasné myšlienky.“
 


Vzorec, ktorý som popísal vyššie... ukazuje, ako môže jedna osoba použiť správu, ktorá obsahuje kodifikované poznatky na komunikáciu s niekým iným:

H (t) → A (t + 1) → H * (t + 2)

Prvá osoba, ktorá začína s ľudským kapitálom H (t) vo svojich neurónoch dnes, produkuje kodifikovanú správu A (t + 1), ktorá je k dispozícii zajtra. Druhý deň číta tento text a tým pádom mení to, čo už má uložené v neurónoch. Prvá šípka sa môžete viazať na sloveso "písať" a druhá na sloveso "čítať". Ak chcete mať rôzne symboly pre rôzne slovesá, môžete umiestniť písmeno P pred prvú šípku písmeno Č pred druhú šípku. Algoritmus bude potom vyzerať takto:

H (t) → PA (t + 1) → ČH * (t + 2)

Považujte to za tvorivý proces.



Polopatisticky by sa to dalo vyjadriť zhruba takto: "písanie prenáša informácie od jednej osoby k druhej," ale asi by to potom stratilo šmrnc odbornosti.

Romer priznal, že má ťažkosti s písaným textom, trpí dyslexiou. Na počiatku svojej kariéry sa uisťoval, mantrou, že "ak si Neil Young môže zarábať na živobytie ako spevák, ja sa môžem živiť ako spisovateľ."

Napriek prešľapom, jeho výzvy v rámci Svetovej banky upozorňujú na širší problém, ktorým čelia mnohé finančné inštitúcie. Celý rad ekonómov má ťažkosti s odkomunikovaním svojich myšlienok, nedokážu zvoliť jazyk bežného človeka, a táto komplikácia len rozširuje nebezpečnú priepasť medzi verejnosťou a systémami, ktoré jej slúžia.

Čo to dočerta znamená? Prečo nerozumieme tomu, čo hovoria ekonómovia

Orwellova esej odsudzuje klišé a mučenícku rétoriku ako prostriedok na maskovanie nepekných výsledkov politiky. Podobne aj správa zo Stanfordu kritizovala Svetovú banku, že sa spolieha na jazyk natoľko  abstraktný, že už vlastne ani nie je jasné, čo v skutočnosti banka robí s jej peniazmi, ani kto je zodpovedný za dôsledky nastolených politík. "Znečistenie, erózia, degradácia pôdy, odlesňovanie a zhoršovanie mestského prostredia. Absencia sociálnych aktérov je pozoruhodná," píšu autori. "Toľko hroziacich trendov a nikto nie je za ne zodpovedný?"

Z pohľadu verejnosti niet veľa rozdielov medzi organizáciou, ktorá sa skrýva za nezrozumiteľným žargónom a tým, kto sa naozaj ukrýva. Nezrozumiteľný jazyk vedie k nedôvere. "Je to rovnaké, ak počujete, že ľudia hovoria o vplyve QE2 na M3 alebo o vplyve niektorých politík na strane ponuky", píše John Lanchester, autor knihy Ako hovoria peniaze: Čo hovoria peniaze ľuďom a čo to v skutočnosti znamená. "Nechávajú vás, aby ste zostali zaskočení, ak sa niekto pokúša podviesť vás, alebo vás zmiasť, aby ste nevedeli zareagovať na to, o čom je reč."

Ekonómovia sa utiekajú k žargónu, keď hovoria o svojej práci, z rovnakého dôvodu, prečo to robia ľudia aj v iných oblastiach. Akronymy a odborné slovíčka sú užitočné skratky pri rozhovoroch s kolegami odborníkmi. Ale keď sa treba postaviť pred širokú verejnosť, nedokážu prehodiť výhybku a použiť prístupný zrozumiteľný jazyk. Ak ľudia nerozumejú tomu, čo robia ich finančné inštitúcie, nemôžu mať zmysluplné pripomienky k politikám, ktorými sa riadia.

Aj v tomto prípade však platí, že sa nájde výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Nemat Shafik, bývalá guvernérka Bank of England, koncom minulého mesiaca po internom prieskume zistila, že približne 80 % populácie v Spojenom kráľovstve nemá dostatok gramotnosti na to, aby porozumelo typickej bankovej publikácii. Bankovým zamestnancom odporučila, aby sa inšpirovali autorom detskej literatúry Theodorom Seussom Geiselom. "Seuss bol génius v používaní jednoduchého jazyka. Ako to často vidíme v bežnom živote, ľudia, ktorí naozaj rozumejú tomu, čo robia, by mali dokázať aj tieto veci jasne a jednoducho vysvetliť v dostupnom jazyku a myslím, že mnohí odborníci sa musia tejto výzve postaviť."

Aj keď to môže byť ťažké, ekonómovia by sa mali povinne usilovať o jasnosť a zrozumiteľnosť v komunikácii s verejnosťou. A tí z nás, ktorí máme vo finančnej gramotnosti medzery, sme rovnako povinní podrobnejšie sa oboznámiť s pasážami, ktoré na prvý pohľad pripomínajú nepreniknuteľnú bariéru odborného žargónu. Mnohí ľudia sa cítia byť "odstrčení, prípadne menejcenní, ak príde na témy súvisiace s peniazmi a ekonomikou. Je to skoro ako keby nemali právo týmto veciam porozumieť,“ píše Lanchester. "Jazyk peňazí je mocný nástroj a je tiež nástrojom moci. Nepochopenie je formou súhlasu. Ak si dovolíme, aby sme tento jazyk nepochopili, odhlasujeme to, ako dnes svet funguje." Inými slovami, máme právo rozumieť tomu, čo hovoria finančné inštitúcie, a právo žiadať, aby veci fungovali lepšie.