oPeniazoch.sk, The Economist Foto: thinkstock
Svetová banka uvádza, že v roku 1981 žilo v extrémnej chudobe 42 percent svetovej populácie. V roku 2013 to už bolo len 10 percent. Svetová banka očakáva ďalší pokles. Informoval o tom server The Economist.
Inštitúcia, ktorá pôsobí najmä v rozvojových krajinách, chce chudobu vykoreniť do roku 2030. Naplniť tento cieľ môže prekaziť príjmová nerovnosť, ktorá je v súčasnosti na vzostupe.
Pokles extrémnej chudoby ale neplatí pre všetky krajiny, a to ani pre tie vyspelé. Chudobe v Spojených štátoch sa vo svojej knihe venovala profesorka z turínskej univerzity Elisabetta Grande. Podľa nej extrémna chudoba v USA dokonca rastie. Deje sa tak napriek tomu, že ekonomika sa už zotavuje z ekonomickej krízy. Vinu kladie talianska profesorka hlavne rastúcej príjmovej nerovnosti.
V USA podľa jej názoru od roku 1976 vzrástla extrémna chudoba o viac ako tri percentá, pod jej hranicou sa nachádza viac než 20 miliónov obyvateľov. Reč je ale iba o extrémnej chudobe. "Klasickou" chudobou je ohrozených oveľa viac ľudí. Taký človek nedosahuje ani polovice mediánu príjmov v krajine. Podľa štatistík do tejto kategórie spadá takmer 15 percent obyvateľov.
Spojené štáty patria dlhodobo ku krajinám s najväčším pomerom obyvateľov ohrozených chudobou aj v štatistikách OECD. Nie príliš dobrý je aj takzvaný Giniho koeficient, ukazovateľ rozdelenia príjmov v rámci spoločnosti. Na škále kde nula predstavuje úplnú rovnosť a jedna úplnú nerovnosť dosahujú USA hodnotu 0,48 bodu.
Až do nedávna sa dali najchudobnejší ľudia na svete rozdeliť do troch veľkých skupín: z Číny, Indie a všetci ostatní. V roku 1987 mala Čína asi 660 miliónov chudobných, India 374 miliónov. Koncentrácia chudoby v týchto dvoch krajinách bola v istom zmysle prínosom, pretože na oboch miestach prinútila prijať lepšíe hospodárske politiky na riešenie zúfalej situácie. Pri poslednom sčítaní ľudu, v roku 2011 v Indii a v roku 2013 v Číne, mala India 268 miliónov chudobných a Čína len 25 miliónov. Obe krajiny sú dnes oveľa ľudnatejšie než pred 30 rokmi.
Globálny cieľ pre zníženie absolútnej chudoby javí ako irelevantný, pretože chudoba je stále menej a menej globálna. V polovici 19. storočia mal každý kontinent veľkú časť populácie v chudobe, dnes už je absolútna chudoba prakticky odstránená regiónoch ako je Európa, Severná Amerika, Latinská Amerika. Tento problém sa stáva špecifickým pre oblasti ako je južná Ázia a subsaharská Afrika.
Africká chudoba je obzvlášť neriešiteľná
Prvým problémom je, že hospodársky rast je nedostatočný s ohľadom na nárast populácie na kontinente. Podľa Medzinárodného menového fondu, od roku 2000 sa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je v subsaharskej Afrike zdvojnásobil, v rozvíjajúcej sa Ázii rástol takmer štvornásobne.
Druhým problémom sú nekvalitné africké vlády. Sú nekompetentné, autoritatívne alebo dokonca až chamtivé. OECD napočítalo až 56 miest vo svete náchylných na chudobu práve z tohto dôvodu. Hlavne vrátane Západného brehu Jordánu a pásma Gazy. Až 36 krajín nájdeme v Afrike. Kontinent nie je tak spustošený vojnou, ako tomu bolo v roku 1980 a 1990, ale stále má katastrofálne konflikty, ako napríklad Konžská demokratická republika a Južný Sudán, alebo občasné politické násilie, napríklad na Pobreží Slonoviny a v Keni. Násilie vytvára chudobu a odvádza pozornosť vlád od cieľa vyrovnať sa s ňou.
Tretím problémom je, že chudobní ľudia v Afrike sú na tom skutočne veľmi zle. Porovnajme si Rwandu s Bangladéšom. Obe krajiny trpia nízkymi príjmami, obe sú primerane kompetentne riadené, oba zaznamenali v ostatných rokoch rast. Ale rwandská chudoba je oveľa príznačnejšia ako tá v Bangladéši. Mnohí musia prežiť z jedného amerického dolára na deň. UNICEF tvrdí, že Rwanda zažíva rast 5 % na hlavu ročne počas desiatich rokov a tento rast je rozložený rovnomerne. Na konci tohto pôsobivého behu by štvrtina Rwanďanov stále pod absolútnou hranicou chudoby.
