oPeniazoch.sk, Geopolitical Weekly Foto: thinkstock
Dnes je ťažké predpovedať, v dôsledku čoho nakoniec EÚ skončí. Ale už teraz sa dá uvažovať o tom, ako bude Európa nakoniec vyzerať.
Európsky projekt bol vždy odsúdený na neúspech. Ide o kontinent, ktorý je plný geografických hraníc a ktorý sa počas posledných dvoch tisíc rokov intenzívne venoval vojnám. Tie potom boli starostlivo zaznamenané a každá ďalšia generácia bola starostlivo informovaná o tom, aké krivdy museli znášať jej predkovia. Vznikali a zase zanikali veľké ríše, ktoré za sebou nechali rôzne jazyky a kultúry. Každý pokus o ich transformáciu do jedného monolitu počas 70 rokov musel skončiť neúspechom.
Dnešné problémy sa teda dali očakávať a tiež očakávané boli. Ďalší krok ale už tak jasný nie je. Pád Európskej únie môže mať niekoľko foriem. Jeho základom môžu byť trhové sily, tak, ako tomu takmer bolo v roku 2012. Vtedy investori testovali ochotu jadra zachrániť perifériu a zistili, že táto ochota tu je. Ďalšou možnosťou je zvolenie nacionalistických strán, ktoré by mohli niektoré krajiny vyviesť von z EÚ, alebo skomplikovať jej fungovanie natoľko, že by z nej zostal len tieň.
Hoci teda nevieme, v dôsledku čoho nakoniec EÚ skončí, už teraz sa dá uvažovať o tom, ako bude Európa nakoniec vyzerať. Začať môžeme Beneluxom. Belgicko, Holandsko a Luxembursko hrali v európskej geopolitike dlho kľúčovú úlohu. Celý európsky projekt začal práve tu a z hľadiska týchto krajín bude výhodné pokračovať v integračných snahách. Budú sa snažiť o priateľské vzťahy s Nemeckom i Francúzskom. Súčasné problémy EÚ ale do značnej miery pramenia z problematického vzťahu medzi Francúzskom a Nemeckom a budú slabou stránkou novovzniknutého bloku týchto dvoch krajín a Beneluxu, ktorý bude pravdepodobne naďalej používať euro. Taliansko do spomínaného bloku tentoraz prizvané nebude. Naznačuje to jeho geopolitické postavenie a navyše je táto tretia najväčšia ekonomika eurozóny centrom dlhovej krízy aj krízy imigračnej. Nemecko teda o spojenie nebude mať záujem.
Vzniknutý blok bude novým gravitačným centrom Európy a dominovať mu bude Nemecko. Jeho vplyv nebol v histórii iba geopolitický, ale odrážal aj medzinárodný obchod. Z Nemecka sa v posledných dvadsiatich rokoch stalo významné centrum obchodu, prúdi do neho tovar zo susedných krajín, ten potom transformovaný na sofistikovanejšie výrobky vyváža do zahraničia. Prístup k tejto exportnej lokomotíve bol prínosom najmä pre bývalé komunistické krajiny zo strednej a východnej Európy. Tie tak budú mať dostatočne veľkú motiváciu, aby systém ďalej fungoval aj bez EÚ.
Do ďalšieho vývoja v strednej a východnej Európe ale budú vstupovať aj iné faktory, a to najmä imigrácia a vzťah k Rusku. Krajiny V4 majú totiž veľkú averziu k nemeckej imigračnej politike a to sa bude prejavovať obmedzením voľného pohybu osôb medzi nimi a Nemeckom. Rusko je pre svojich susedov stále agresívnejšie a podľa nášho názoru tomu tak bude ešte nejaký ten čas. To bude mať vplyv aj na susedné európske krajiny. V najhoršej geografickej pozícii sú z tohto pohľadu Poľsko a pobaltské krajiny. Krajiny strednej a východnej Európy sa preto rozdelia na dve skupiny, z ktorých prvá bude klásť najväčší dôraz na ekonomické väzby a na obchod a tá druhá na otázku bezpečnosti. Táto druhá skupina sa bude namiesto posilňovania vzťahov s Nemeckom snažiť o upevnenie vzťahov s USA, ktoré by mali slúžiť ako nástroj proti ruskej hrozbe.
Na severe Európy sa vytvorí samostatný blok. Tamojšie krajiny majú za sebou obdobie spoločnej ríše a slobodného obchodu a tvoria prirodzených spojencov. Prepojenosť týchto krajín bude takmer tak silná ako prepojenosť krajín v bloku Nemecka s Francúzskom a oba bloky spolu budú udržiavať intenzívne vzťahy na úrovni obchodu i diplomacie.
Nový systém bude výhodný pre Veľkú Britániu, avšak za predpokladu, že sa skôr sama nerozpadne. Táto krajina bude budovať obchodné vzťahy na európskej a globálnej úrovni a prispievať k rovnováhe síl na celom kontinente. Stratí naopak Taliansko a Španielsko, ktoré bude tiež bojovať, aby vôbec zostalo pohromade. Obe krajiny sa budú snažiť, aby zostali čo najbližšie k jadru, toto úsilie ale môžu narušovať protekcionistické snahy. Obe krajiny budú môcť devalvovať svoje meny. Francúzsko bude pravdepodobne podporovať ich začlenenie do bloku jadra, Nemecko bude proti. Časom ale bude získavať navrch Francúzsko, pretože Nemecko bude čeliť nevýhodnému demografickému vývoju a Taliansko a Španielsko tak budú ťažiť zo svojho rastúceho vplyvu.
