Ďalším opatrením z druhého sociálneho balíčka má byť aj zvyšovanie minimálnej mzdy. Od budúceho roka by sa podľa sľubov Smeru mala „míľovými krokmi“ priblížiť k hranici 400 eur. Aj po zvýšení, bude minimálna mzda na Slovensku patriť k najnižším v EÚ, a to aj po prepočte podľa kúpnej sily.
Nemá zmysel porovnávať sa s Luxemburskom, kde je podľa aktuálnych údajov minimálna mzda na úrovni 1923 eur. V rebríčku 21 krajín Európskej únie, s 380 eur mesačne, sme niekde na chvoste. Aj keby sa pritom minimálna mzda zvýšila o 20 eur, išlo by o posun o dve priečky vyššie. O nič lepšie to nevychádza ani po prepočte podľa kúpnej sily v jednotlivých krajinách.
Minimálnu mzdu v súčasnej dobe v EÚ negarantuje iba Fínsko, Švédsko, Dánsko, Rakúsko, Cyprus a Taliansko. Nemecko ju celoplošne zaviedlo od januára tohto roka.
Minimálna mzda v krajinách EÚ v roku 2015: | ||
---|---|---|
Poradie | Krajina | Čiastka za mesiac |
1. | Luxembursko | 1 923 eur |
2.-3. | Belgicko | 1 502 eur |
2.-3. | Holandsko | 1 502 eur |
4. | Nemecko | 1 473 eur |
5. | Írsko | 1 462 eur |
6. | Francúzsko | 1 458 eur |
7. | Veľká Británia | 1 379 eur |
8. | Slovinsko | 791 eur |
9. | Španielsko | 757 eur |
10. | Malta | 720 eur |
11. | Grécko | 684 eur |
12. | Portugalsko | 589 eur |
13. | Poľsko | 410 eur |
14. | Chorvátsko | 396 eur |
15. | Estónsko | 390 eur |
16. | Slovensko | 380 eur |
17. | Lotyšsko | 360 eur |
18. | Maďarsko | 333 eur |
19. | Česká republika | 332 eur |
20. | Litva | 300 eur |
21. | Rumunsko | 218 eur |
22. | Bulharsko | 184 eur |
Zdroj: Eurostat |
Pre zahraničných investorov to znamená, že pracovná sila na Slovensku je lacnejšia než vo väčšine krajín Únie. To je ale z dlhodobého pohľadu skôr nevýhoda, môže to viesť k odlivu schopných pracovníkov, ktorí nechcú nízke mzdy akceptovať.
S rastúcou mzdou rastie aj životný štandard a kúpna sila. Ak porovnáme, čo si obyvatelia môžu z minimálnej mzdy kúpiť, rozdiely sú síce menšie, ale stále výrazné. Všeobecne platí, že čím vyššie sú v danej krajine mzdy, tým vyššie sú tam aj ceny relatívne ku krajinám s nižšími mzdami. Cenové rozdiely sú potom viditeľné predovšetkým na neobchodnom tovare, cene nehnuteľností a nákladoch na bývanie a samozrejme aj na cene služieb. Eurostat preto používa aj prepočet na štandard kúpnej sily (PPS). To je spoločná jednotka, ktorá zohľadňuje rozdielne ceny a za ktorú si možno v každej z krajín EÚ kúpiť rovnaké množstvo tovaru aj služieb. V takomto porovnaní je rozdiel oproti Luxembursku či Nemecku menší, ako keď porovnáme absolútne hodnoty.
Mierne sa po prepočte na PPS zmení aj poradie krajín. Nie však v prípade Slovenska. Predbehli sme ale Estónsko, ktoré má v eurách minimálnu mzdu vyššiu.
Prepočítaná minimálna mzda v roku 2015: | ||
---|---|---|
Poradie | Krajina | Čiastka za mesiac |
1. | Luxembursko | 1 561 PPS |
2. | Nemecko | 1 441 PPS |
3. | Belgicko | 1 374 PPS |
4. | Holandsko | 1 363 PPS |
5. | Írsko | 1 238 PPS |
6. | Francúzsko | 1 137 PPS |
7. | Veľká Británia | 1 114 PPS |
8. | Slovinsko | 949 PPS |
9. | Malta | 906 PPS |
10. | Španielsko | 798 PPS |
11. | Grécko | 764 PPS |
12. | Poľsko | 738 PPS |
13. | Portugalsko | 685 PPS |
14. | Maďarsko | 593 PPS |
15. | Chorvátsko | 584 PPS |
16. | Slovensko | 536 PPS |
17. | Lotyšsko | 507 PPS |
18. | Česká republika | 502 PPS |
19. | Estónsko | 488 PPS |
20. | Litva | 464 PPS |
21. | Rumunsko | 384 PPS |
22. | Bulharsko | 380 PPS |
Zdroj: Eurostat |
Vďaka hospodárskemu oživeniu začínajú minimálne mzdy v jednotlivých krajinách EÚ v posledných rokoch rásť. Výnimkou je Grécko, ktoré muselo v rámci úsporných opatrení znížiť zákonné minimum zo 794 na 684 eur. Napríklad Slovensko zvýšilo minimálnu mzdu medzi rokmi 2008 až 2015 o 58 percent. Kým v roku 1995 bola na úrovni asi 34 percent priemernej, v roku 2005 to už bolo 40 percent a v roku 2014 tvorilo mzdové minimum 42 percent priemeru. Nárast priemernej mzdy za ostatné roky nepresiahol 20 eur ročne.Odborári požadujú, aby sa minimálna mzda od budúceho roka zvýšila na 410 eur, premiér Fico ale už dávnejšie uviedol, že vláda neprekročí hranicu 400 eur.
O zavedení minimálnych miezd politici usilujú z niekoľkých dôvodov. Jednak chcú rýchlo zabodovať u voličov, okrem toho dúfajú, že s vyššími príjmami budú spotrebitelia viac míňať, čo pomôže celej ekonomike. Štát získa viac na daniach a poisťovne na odvodoch. Zároveň je to spôsob, ako prinútiť ľudí pracovať. Čím je totiž minimálna mzda vyššia, tým menej sa oplatí spoliehať namiesto výplaty na sociálne dávky. Ak je povinné minimum príliš nízke, tak je to presne naopak. Kritici minimálnej mzdy naopak zdôrazňujú, že ak budú musieť firmy dávať ľuďom určitú povinnú čiastku, tak niektorých zamestnancov, ktorým by za iných okolností platili menej, radšej vôbec nevezmú a prácu prenechajú robotom..
Nožnice medzi minimálnou a priemernou mzdou sa postupne zatvárajú. Rast minimálnej mzdy zotiera rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou. Vyššia minimálna mzda má vplyv aj na zvýšenie mzdy priemernej. Zamestnávateľom zvyšuje mzdové náklady a komplikuje podnikanie. Minimálnu mzdu má na Slovensku zhruba 260 tisíc zamestnancov.