oPeniazoch.sk, TASR
Praha 22. októbra (TASR) – Zlaté padáky, ktoré zmäkčujú pád prepúšťaných manažérov, nie sú iba výsadou úzkej skupiny ľudí na riadiacich pozíciách. V ČR sa dajú nájsť firmy, ktoré aj svojim radovým zamestnancom dávajú vysoké odchodné.
Ide hlavne o české giganty, ktorých zamestnanci v 90. rokoch zažili najtvrdšie prepúšťanie. Medzi nich patrí Telecom či ČEZ a veľké české banky. Koncom 90. rokov presiahlo odchodné ročný plat napríklad v Telecome. „Odvtedy kleslo odchodné na 4 až 8 mesačných platov, podľa rokov, ktoré zamestnanec odpracoval,“ vysvetľuje hovorca firmy Vladan Crha. V ČEZ môže dosiahnuť až 10-násobok platu.
Aj to je na české pomery nadpriemer. Zo zákona chránia zamestnanca pri výpovedi dva mesačné platy. „Obvyklé je, že firmy ešte prihadzujú jeden až tri navyše. Tie skutočne bohaté dávajú tri až šesť. Nad to sa dostane málokto,“ hovorí personalista Petr Žídek zo Synergy Recruitment.
České firmy sú podľa odborníkov niekedy aj štedrejšie ako tie zahraničné. „Keď však mieri do firmy zahraničný vlastník a chystá veľké prepúšťanie, býva veľmi štedrý,“ hovorí Petr Kadlec z personálnej firmy Hay Group.
Jednou z najveľkorysejších firiem je v odchodnom Česká rafinérska, dcéra petrochemického holdingu Unipetrol. Väčšina jej pracovníkov má pri prepúšťaní z firmy dodnes nárok na 14-násobok mesačného platu. Tieto podmienky sa týkajú asi dvoch tretín zamestnancov, ktorí do firmy prešli z materských prevádzok Chemopetrolu a Kaučuku v januári 1996. Tí, ktorí prišli neskôr, majú podmienky iba o málo horšie. „Je však nutné povedať, že v minulosti bola dobrá konštelácia, firma dosahovala veľké zisky a dodnes sme plne zdravá firma s najmenšími dlhmi v skupine Unipetrol,“ podotýka šéf tamojších odborov Jan Klimeš. Pripomína, že je potrebné vidieť obe strany mince. Na jednej strane skvelé odchodné, na strane druhej stovky ľudí, pre ktorých vo firme nebolo miesto. „Reštrukturalizácia u nás by sa dala nazvať údolím smrti. Z 880 robotníkov ostalo iba asi 350 a z maximálneho počtu 512 technických zamestnancov ich je dnes necelých 400,“ dodáva J. Klimeš.
Najmenšia regulácia pri prepúšťaní zamestnancov je na Novom Zélande. Tam nie sú zákonom stanovené odchodné vôbec žiadne. Na druhej strane v Portugalsku je podľa údajov Svetovej banky bežná výpovedná lehota 60 dní a odchodné pre zamestnancov, ktorí už majú odpracované, dosahuje až 20 mesačných platov. Regionálne platí, že vyhodiť zamestnanca je najlacnejšie, teda platí sa najmenšie odchodné v Ázii, zatiaľ čo najdrahšie je to v krajinách Latinskej Ameriky.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
