oPeniazoch.sk, patria;lad foto:SITA
Nedávno si niekoľko mediálnych komentátorov všimlo, ako rýchlo boli vyšetrovatelia schopní vypátrať a zneškodniť dvoch mladých čečenských bratov, ktorí zaútočili 15. marca bombovým útokom na bostonský maratón.
Vyšetrovatelia vytriedili v nezvyklom krátkom čase tisícky kúskov dôkazného materiálu, hlavne obrovské hromady digitálnych fotografií a videozáberov. Jedným zdrojom boli zábery z oficiálneho sledovania maratónu, druhým verejnosťou vytvorené snímky vystavené na internete. Behom dvoch dní FBI zistila identitu podozrivých a krátko na to masívnym policajným zásahom ich aj zatkla. Sila technológií bola v tomto prípade demonštrovaná jedným z doposiaľ najjasnejších spôsobov v histórii, píše vo svojom stĺpčeku Andrea Lauren pre český server patria.
Jevgenij Morozov, hosťujúci vedec na Stanfordskej univerzite, spisovateľ a výskumník, sa zaoberá štúdiom politických a sociálnych dopadov technológie. Morozov je vysoko kritický voči populárnemu názoru, že internet pomáha demokratizovať autoritárske režimy, a že technológie a sociálne siete sú dobré pre demokraciu. Namiesto toho tvrdí, že internet naopak môže byť silným nástrojom masového policajného dohľadu, politickej represie a šírenia nacionalistickej a extrémistickej propagandy. Morozov hovorí, že technológie sú v skutočnosti perfektný nástroj na kontrolu občanov zo strany represívnych štátov. Podľa neho je tienistou stránkou internetu práve schopnosť kontrolovať informácie a manipulovať nové médiá. Keďže sa narodil v Bielorusku, tak asi vie, o čom hovorí. Súdiac podľa rýchlosti policajnej akcie v Bostone si tiež môžete pomyslieť, že naša demokratická spoločnosť, prešpikovaná CCTV kamerami, kde osobné údaje jednotlivcov sú vystavené na internete pre takmer kohokoľvek bez potreby akéhokoľvek povolenia na prehliadanie, sa stáva Veľkým bratom sebe samej.
Existuje množstvo príkladov, ako technológie ovplyvňujú mocenské štruktúry. Jednoduché zablokovanie internetu nie je riešenie. Presvedčiť sa o tom mohla 28. januára 2011 vláda Husní Mubaraka v Egypte, ktorá internet zablokovala kvôli očakávaným protestom. To zomklo aktivistov aby vyrazili do ulíc a tým urýchlili pád Mubarakovho režimu. Naopak cenzúra internetu môže byť ďaleko účinnejšia. Čína je v tom veľmi dobrá, ďalšie krajiny sú trocha decentnejšie. Turecko napríklad neustále upravuje stupeň filtrovania informácií na základe požiadaviek úradov aj širokej verejnosti.
Jaron Zepel Lanier je priekopníkom technológie virtuálnej reality a digitálnym guru Silicon Valley, v súčasnosti pracuje ako vedec pre Microsoft. Napriek tomu, že je rozhodne insiderom tohto priemyslu, ani on nemá pekného slova, čo sa súčasného stavu world-wide web týka. Vo svojej známej eseji z roku 2006 po prvý krát použil výraz “digitálny maoizmus”. Vo svojej knihe “Vy nie ste hračka” (2010) kritizoval Web 2.0, a obvinil gigantické firmy ako Facebook a Google z toho, že ľudí špehujú pre svoj prospech.
Jeho vysvetlenie princípu ako pracuje prekladač Googlu je klasickým príkladom toho, ako si tieto mamutie firmy “privlastňujú bez kompenzácie” kolektívnu prácu iných. Jedna z fantastických služieb Googlu je, že môžete napísať, alebo skopírovať pasáž textu v niektorom jazyku a Google Translate to za sekundu preloží do jazyka iného. Väčšina ľudí nevie ako to Google vlastne dokáže, a ani nad tým nepremýšľa. Keď ich prinútite sa nad tým zamyslieť, najskôr vám povedia, že Google tam nainštaloval nejakú skvelú technológiu, umelú inteligenciu, alebo nejaký super inteligentný algoritmus, ktorý dokáže prekladať. A je báječné, že je to zadarmo.
V skutočnosti Google zhromaždil obrovské množstvo informácií od skutočných živých prekladateľov, ktorí preložili rôzne frázy v knihách a textoch, a tie sa teraz nachádzajú na internete. Keď Google dostane váš text, jednoducho prehľadá tieto dáta, nájde podobné pasáže a vytvorí koláž z predchádzajúcich prekladov. Je to veľmi dôvtipné, ale tiež veľmi podobné tomu, čo robí Facebook, teda že “predáva” ľuďom naspäť ich osobnú identitu, ale už v podobe vhodnej pre použitie reklamy, ako napríklad ich návyky a preferencie pri nakupovaní. Google Translate vytvára produkt, ktorý má stále lepšiu kvalitu. Pred pár rokmi jeho prekladom nebolo vôbec rozumieť, ale v súčasnosti to je už slušné. Navyše je to zadarmo a behom sekundy. Medzitým tí pôvodní prekladatelia nedostanú za túto svoju prácu zaplatené, Google si ju jednoducho privlastnil. Takže tým, že sa tieto frázy vytiahnu z rôznych knižiek a zákazník si urobí preklad cez Google sám, zbaví tým prekladateľov možného zárobku. Vlastne tým prispieva ku zmenšovaniu ekonomiky, pretože taký prekladateľ bez práce nie je ani konzumentom. Táto hra sa volá ”kto má najväčší počítač, môže zanalyzovať čokoľvek a všetko a premeniť to vo svoj prospech, a tým pádom koncentrovať bohatstvo a moc”.
Lanier tvrdí, že sa sami dobrovoľne pretvárame a redukujeme na nepodstatné reklamné krmivo. Práca v kreatívnych profesiách, ako hudba alebo písanie mizne vďaka jednoduchosti, s akou sa dá komunikovať a kopírovať. Ďalšie tradičné profesie môžu čoskoro nasledovať.
Môže za to štruktúra Web 2.0 ako taká. Zatiaľ čo pôvodne bol internet otvorený a pre všetkých, časom sa ho postupne zmocnila hŕstka korporácií, ktoré začali dôverčivým užívateľom ponúkať služby zadarmo: e-mail, sociálne siete, vyhľadávanie. Tieto firmy to nerobili z dobrosrdečnosti, ale výmenou za plný prístup a vlastníctvo súkromných údajov týchto užívateľov. Za ich fotografie, odkazy a čokoľvek iné, čo už raz na ich stránky umiestnili. Vziať späť si to už nikdy nemôžu. Tento typ zámeny uprednostňujú najväčšie firmy, ktoré majú akúsi neodolateľnú príťažlivosť. Zatiaľ, čo tieto firmy sa stávajú stále väčšími a väčšími a čoskoro tiež bohatými z výnosov súkromných údajov, ktoré nazhromaždili za minimálne náklady, ľudia, ktorí údaje v skutočnosti vytvorili, nedostanú zaplatené nič.
Lanier poukazuje na to, že vodcovia odvetvia internetu už majú veľkú moc a lobistickú silu a bežne sa stýkajú s politikmi a priemyselníkmi celého sveta. Po celé storočia bol svet udržovaný v zavedenom poriadku prostredníctvom náboženstva alebo vlády. Je teraz na rade obdobie nadvlády technológií?, pýta sa autorka Andrea Lauren.
