oPeniazoch.sk, TASR
Z amerického hľadiska nie je bankový dohľad v Európskej menovej únii (EMÚ) dostatočne vyzbrojený pre prípad finančnej krízy. „Decentralizovaná organizácia dohľadu zostáva jeho slabým miestom,“ uviedol Garry J. Schinasi, poradca oddelenia medzinárodného kapitálového trhu Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone.
Schinasi nemá námietky proti tomu, aby malé banky, ktoré pôsobia na územiach národných štátov, podliehali len domácemu bankovému dohľadu. Ale veľké banky, ktorých aktivity väčšinou prekračujú národné hranice, by mali podliehať paneurópskemu bankovému dohľadu.
Taký dohľad by mal patriť do sféry činnosti Európskej centrálnej banky (ECB). Práve ona je vhodná na takúto činnosť preto, lebo medzi jej základné povinnosti patrí aj zabezpečenie stability finančných trhov.
ECB zatiaľ v bankovom dohľade nemá nijaké vlastné právomoci. Za bankový dohľad si zodpovedajú jednotlivé členské štáty. Orgány tohto dohľadu sa spoliehajú na koordináciu s národnými inštitúciami, ktoré majú v tejto oblasti stanovené právomoci. Posledný veľký pokrok sa na tomto úseku dosiahol v marci 2003. Pätnásť členských krajín a ECB podpísali Memorandum o porozumení, v ktorom sa hovorí o základných zásadách spolupráce medzi dozornými orgánmi a centrálnou bankou EÚ v prípade krízového manažmentu. Memorandum nebolo zverejnené. Právne nie je záväzné a nesmie zasahovať do národných právomocí.
Schinasi sa domnieva, že v europriestore nie sú vyriešené dva problémy. Nemecké, francúzske alebo talianske banky robia svoje obchody v eure, mene, o ktorej národné vlády nemôžu bezprostredne rozhodovať. V prípade krízy nemôžu dať k dispozíciu požadovaný objem likvidných prostriedkov. Po druhé, ich dohľad nad bankami s veľkými zahraničnými aktivitami je len okrajový. Nemecký dohľad dozerá na činnosť Deutsche Bank v Nemecku a jej činnosť vo Francúzsku kontroluje francúzsky bankový dohľad. Jej činnosť hodnotia vždy len z národného pohľadu. Tá si však vyžaduje celoeurópske hľadisko.
Výbor pre bankový dohľad pri ECB, v ktorom spolupracujú zástupcovia národných bankových dozorných orgánov, nie je podľa ekonóma MMF to, čo by sa žiadalo. Ak sa nejaká veľká banka v niektorej krajine eurozóny dostane do problémov, ECB by mala byť vtiahnutá do rozhodovacieho procesu od samého začiatku. A to bez ohľadu na fakt, či kríza banky môže ohroziť medzinárodné finančné trhy, alebo nie. Národné orgány majú totiž sklon riešiť problém v národných medziach samostatne. „To sa môže ukázať ako riskantné,“ povedal Schinasi.
ECB by mala mať v týchto prípadoch voľný prístup k všetkým informáciám. Súvisí to so skutočnosťou, že ECB sama robí s veľkými bankami obchody, ktoré presahujú hranice národných štátov. Americká centrálna banka tento prístup má.
V dokumente, ktorý je pracovným materiálom MMF, Schinasi odôvodňuje, prečo sú centrálne banky najvhodnejšími inštitúciami, ktoré majú zabezpečovať stabilitu finančných trhov a tým, prečo sú mimoriadne vhodné aj ako orgány bankového dohľadu. Sú jedinými inštitúciami, ktoré môžu dať peniaze centrálnej banky ako likvidné prostriedky. Sú zodpovedné za hladký chod platobného styku. Samy majú prioritný záujem na tom, aby bol finančný sektor stabilný. Lebo on je predpokladom účinného prenášania peňažno-politických impulzov na reálne hospodárstvo.
Informoval nemecký denník Handelsblatt.
