oPeniazoch.sk, SITA
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí o rozsiahlu novelizáciu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Návrh novely zákona, ktorý predložil rezort práce a sociálnych vecí, totiž považuje ZMOS za nedostatočný a nestotožňuje sa s ním. „Situácia v mestách a obciach v súvislosti s neprispôsobivou časťou poberateľov dávok v hmotnej núdzi je natoľko vážna, že neznesie ďalší odklad,“ odkázala samospráva rezortu práce ako zásadnú pripomienku k zmenám v hmotnej núdzi.
Oblasť dávok v hmotnej núdzi by podľa ZMOS nemala byť oblasťou realizácie konsolidačných opatrení, no mala by byť dostatočne adresná a motivujúca, aby poberanie dávok nebolo a nemohlo byť jedinou celoživotnou stratégiou ich poberateľov. „Alternatívnu možnosť vidíme v stiahnutí predloženého návrhu, jeho dopracovaním do rozsahu tzv. veľkej novely a jej predložením do legislatívneho procesu tak, aby bola účinnosť možná najneskôr od 1. júla 2013,“ žiada ZMOS. Upozorňuje totiž, že „veľká“ novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je predpokladaná s účinnosťou až od roku 2014.
Mestá a obce žiadajú riešiť zabezpečenie vymožiteľnosti práva u poberateľov dávky v hmotnej núdzi zavedením exekvovateľnosti dávok poskytovaných zo štátnych zdrojov v priestupkovom a trestnom konaní. Podľa ZMOS by sa tiež mala zaviesť povinná aktivizácia poberateľa dávky v hmotnej núdzi a progresívne zvyšovanie rozsahu aktivizačnej povinnosti v závislosti od dĺžky odkázanosti. Všetky orgány verejnej správy a subjekty poskytujúce služby vo verejnom záujme by pritom mali mať povinnosť vytvárať podmienky pre aktivizáciu ľudí v hmotnej núdzi.
Ďalšou požiadavkou ZMOS je komplexná úprava inštitútu osobitného príjemcu pre všetky typy dávok vrátane dávok štátnej sociálnej podpory. „Náklady na výkon osobitného príjemcu by mali byť aspoň čiastočne hradené zo sumy dávok, ktorých vyplácanie má byť zabezpečované prostredníctvom tohto inštitútu,“ uvádzajú mestá a obce. Jedným z riešení je tiež podľa ZMOS individualizácia nárokov na dávku pomoci v hmotnej núdzi na každú dospelú osobu a na každé dieťa.
Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi predložená ministerstvom práce a sociálnych vecí má priniesť zmeny v okruhu príjmov, na ktoré úrady prihliadajú. Do príjmu sa má započítavať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce, čím sa má odstrániť súčasné zvýhodnenie tohto príjmu oproti iným príjmom zo závislej činnosti. Do príjmu sa však nemajú započítavať príjmy jednorazového charakteru. Ide o príspevok na stravu, cestovné, ubytovanie určené dobrovoľníkovi pri výkone dobrovoľníckej činnosti, náhradu mzdy alebo odmenu za výkon funkcie člena volebnej komisie, vrátený preplatok dane a preplatok na preddavkoch do sumy 50 eur, či doplatok k dôchodku v súvislosti s valorizáciou dôchodkovej dávky.
Novela zákona má tiež zmierniť podmienky posudzovania hodnoty motorových vozidiel na účely hmotnej núdze. Od začiatku budúceho roka by úradom práce a sociálnych vecí malo pri posúdení hodnoty auta stačiť odborné stanovisko vyhotoveného znalcom. To je totiž podľa rezortu práce menej nákladné a postačujúce. Druhou možnosťou má byť preukázanie hodnoty auta faktúrou od predajcu motorového vozidla. „Preukazovanie hodnoty majetku sa nebude vyžadovať pre jedno motorové vozidlo, ktoré bude podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov,“ tvrdí ministerstvo práce. Vôbec sa pritom nemá prihliadať na vlastníctvo viacerých motorových vozidiel starších ako 20 rokov.
Sprísniť a spresniť sa majú podmienky posudzovania nároku na aktivačný príspevok pri vykonávaní menších obecných služieb. Podľa ministerstva práce sa totiž vyskytujú prípady ich zneužívania na vznik nároku na aktivačný príspevok, bez reálnej vykonávania menších obecných služieb. „Návrhom sa preto určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody, požadované na vznik nároku na aktivačný príspevok,“ uviedlo ministerstvo.
