Inštitút minimálnej mzdy je jednou z príčin dlhodobej nezamestnanosti

Bratislava 20. augusta (TASR) – Inštitút minimálnej mzdy je jednou z príčin dlhodobej nezamestnanosti a chráni skôr zamestnaných na úkor nezamestnaných. Umelo totiž zvyšuje cenu práce a znižuje počet pracovných miest.
Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) preto navrhuje zrušiť samotný inštitút minimálnej mzdy. Povedal pre TASR prezident ZPS Ján Oravec.
Ako ďalej uviedol, zvyšovanie minimálnej mzdy je opatrenie poškodzujúce nielen zamestnávateľov, ale predovšetkým zamestnancov samotných, ak nekorešponduje s rastom produktivity práce. Rast minimálnej mzdy nepodporuje rozvoj malého a stredného podnikania, naopak, môže spôsobiť zánik menších firiem, hlavne v oblastiach s menej rozvinutou ekonomikou.
Podľa Oravca negatívnym efektom rastu minimálnej mzdy je aj vznik tzv. práce na čierno. Taktiež neexistuje závislosť medzi výškou minimálnej mzdy a životnou úrovňou obyvateľstva v danej krajine. Minimálna mzda (resp. jej výška) dokonca nie je legislatívne upravená u všetkých členov EÚ ako napríklad v Dánsku, Fínsku, Nemecku, Rakúsku, Švédsku či Taliansku.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhlo na rokovanie tripartity zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 337,70 eura. Išlo by tak o zvýšenie o 3,2 %, ktoré vychádza z očakávaného rastu priemernej mzdy za tento rok. Zamestnávatelia chcú ponechať minimálny zárobok na tohtoročnej úrovni 327,20 eura. Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) zasa navrhli mierne zvýšenie minimálnej mzdy o 1,1 % na úroveň 330,80 eura, pričom najvyšší nárast by mal podľa ZMOS dosiahnuť 2,2 %, teda 334,40 eura.
Najvýraznejší nárast tradične navrhla Konfederácie odborových zväzov (KOZ), ktorá by rada zvýšila mzdu o 5 % a so zaokrúhlením na celé eurá, na 344 eur, je však ochotná akceptovať aj zvýšenie o 3,9 % na 340 eur.
Podľa zákona o minimálnej mzde rezort môže navrhnúť ľubovoľnú výšku minimálnej mzdy do konca júla. Ak sa však na nej následne nedohodne tripartita, čo sa aj nedohodla, suma minimálneho zárobku sa určí ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy, teda 327,20 eura, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za rok 2011. Tá podľa štatistických údajov stúpla o 2,2 %. Konečné slovo potom dostane vládny kabinet, ktorý stanoví minimálnu mzdu do konca septembra.

Súvisiace články

Aktuálne správy