oPeniazoch.sk, SITA
Firma plánuje vyťažiť pomocou metódy kyanidového lúhovania v lokalite Biely vrch pri Detve 20 až 25 ton zlata za 10 rokov
vyšlo aj v REG
BANSKÁ BYSTRICA 15. augusta (SITA) – Obavy obyvateľov Podpoľania z negatívnych vplyvov plánovanej ťažby zlata v detvianskej lokalite Biely vrch a z použitia metódy kyanidového lúhovania sú podľa cyperskej firmy EMED Mining dôsledkom ich nedostatočnej informovanosti. Ako v stredu pre médiá uviedli výkonný riaditeľ EMED Mining Aristidis Anagnostaras – Adams a generálny riaditeľ EMED Slovakia (Eastern Mediterranean Resources – Slovakia, s. r. o.) Marian Urban, metóda kyanidového lúhovania sa používa pri ťažbe zlata v zhruba 400 lokalitách na svete, vrátane environmentálne striktných škandinávskych krajín, celkovo sa takto vo svete získava 90 percent produkcie zlata. Urban pripomenul, že európske ťažobné zákony sú jedny z najprísnejších na svete.
„Pri dodržaní všetkých zákonov a nastavení kontrolných mechanizmov bude tá prevádzka bezpečná,” povedal Urban. Dodal, že firma EMED Mining je signatárom Medzinárodného kyanidového kódexu a je teda pri použití kyanidu pripravená spĺňať tie najprísnejšie požiadavky nad rámec legislatívy. Navrhuje tiež miestnym komunitám a združeniam vytvorenie spoločnej nezávislej komisie, ktorá bude môcť denne monitorovať ťažbu a spracovanie rudy. Anagnostaras – Adams je odmietavou reakciou ľudí na ich zámer ťažiť zlato šokovaný, pretože až do roku 2011 vraj mali plnú podporu štátnych inštitúcií aj samospráv. Pripomenul, že do výskumu dosiaľ investovali 10 miliónov eur. Priznáva však, že verejnosť o zámere nebola dostatočne informovaná.
Ložisko zlata v lokalite Biely vrch pri Detve firma EMED Slovakia, dcéra firmy EMED Mining, objavila v roku 2006. Podľa jej výpočtov je tam vyťažiteľných 20 až 25 ton zlata do hĺbky zhruba 220 metrov, tamojšia hornina obsahuje 0,8 gramu zlata na tonu. V januári 2011 firma podala na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici žiadosť o určenie dobývacieho priestoru, konanie sa zatiaľ neskončilo. V prípade získania dobývacieho priestoru bude môcť požiadať o povolenie na ťažbu. Účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru je aj občianske združenie Podpoľanie nad zlato, ktoré proti ťažbe bojuje. „Ide tu o povrchovú ťažbu a následné kyanidové lúhovanie. Znamená to šialený kráter, šialenú skládku nebezpečného odpadu – 30 miliónov ton kyanidmi prepláchnutej horniny. Žiar má 10 miliónov ton, to znamená: chcú tu spraviť trikrát väčšiu skládku ako je v Žiari nad Hronom. Takisto nebezpečnú,“ povedal štatutár združenia Roman Podhradský na protestnom zhromaždení proti ťažbe zlata v apríli v Detve.
Zduženie žiada, aby dobývací priestor Detva nebol vôbec určený a bojuje aj za schválenie zákonného zákazu používania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe nerastov, aký už platí vo viacerých krajinách. Podľa súčasne platnej legislatívy je na získanie povolenia na ťažbu pri použití metódy kyanidového lúhovania potrebný aj súhlas samospráv dotknutých a susedných obcí ako aj príslušného samosprávneho kraja. Mesto Detva a obce Dúbravy, Vígľaš a Očová s ťažbou zlata v lokalite Biely vrch zatiaľ nesúhlasia.
Podľa Urbana by plánovaná 10 rokov trvajúca ťažba v lokalite Biely vrch priniesla regiónu 150 až 200 priamych a zhruba 500 nepriamych pracovných miest a investovaných vyše 300 miliónov eur. Štát by mal z nej priame benefity spolu minimálne 162 miliónov eur – 62 miliónov na daniach a odvodoch, 87 miliónov na DPH a 13 miliónov ako odvod za vyťažený nerast.
Agentúra SITA k správe vydá aj zvukovú správu.
