Ako sa pozerať na výkonnosť fondov

oPeniazoch.sk

Investovanie na Slovensku je mimoriadne mladým odvetvím. Napriek tomu sa už z mnohých obyvateľov stali investori. Niektorí tento fakt zobrali so stoickým pokojom, iní cítia chvenie vždy, keď sa okolo nich objaví zmienka o kapitálových trhoch a burze.

Existuje viacero ukazovateľov, podľa ktorých sa klienti o výbere samotného fondu rozhodujú. Väčšina je však bežnému klientovi vzdialená a nerozumie jej. Preto sa snaží orientovať podľa informácií, ktoré má poruke. Na jednej strane to môže byť reklamná kampaň, môže to byť preferencia správcu, odvetvia alebo iné. Ak je o investovaní rozhodnutý, potom to pri výbere konkrétneho fondu bude určite informácia o tom, ako sa tomu-ktorému správcovi a jeho fondom darilo v poslednom období. Nasledujúce riadky by mali pomôcť práve tým investorom, ktorí sa orientujú podľa čísel a výkonností. Čomu sa bližšie nevenujú, je história, meno a perspektívy spoločnosti, ktoré sú pri výbere správcovskej spoločnosti dôležitejšie ako čísla.

Fondy peňažného trhu
Peňažné fondy sú pre klientov zaujímavé predovšetkým z dvoch dôvodov. Jedným z nich je mimoriadne stabilný výnos, ktorý je v mnohých prípadoch takmer lineárny. Vývoj takýchto fondov je totiž postavený na investovaní do krátkodobých cenných papierov (napr. štátne pokladničné poukážky, depozitné certifikáty ) a úložiek na termínovaných vkladoch. Výnos týchto fondov je následne determinovaný úrokovou sadzbou, ktorú tieto nástroje ponúkajú. Druhým dôvodom je mimoriadne vysoká likvidita, ktorá ponúka klientom vybrať vložené prostriedky prakticky kedykoľvek.

V minulosti, keď sa úrokové sadzby na Slovensku pohybovali na dvojciferných hodnotách, pričom boli obdobia, keď dosahovali takmer 23 % ročne, boli peňažné fondy, popri spomenutých skutočnostiach, teda stabilnému vývoju a vysokej likvidite, aj mimoriadne výnosné. Tento vývoj je však s ohľadom na razantný pokles úrokových sadzieb minulosťou a mohol by sa vrátiť len skutočne vo výnimočnom prípade. Ak sa investor zaoberá investovaním, pri fondoch peňažného trhu by mal sledovať výkonnosť za posledných tri až šesť mesiacov, nie dlhšie. Len tak vie reálne predpokladať, aký výnos môže na konci investície očakávať.
Summa summárum, peňažné fondy sú na jednej strane mimoriadne bezpečné a nesú stabilný výnos, na druhej strane však poskytujú klientom výnos, ktorý nie je výrazne vyšší ako klasické bankové depozitum. Z toho vychádza aj predpokladaný investičný horizont, ktorý je na úrovni max. 1 rok. Je tiež nevyhnutné poznamenať, že investor, ktorý plánuje uskutočniť svoju investíciu na obdobie dlhšie ako 1,5 roka, by sa mal poobzerať aj po iných alternatívach, aby tak dostatočne využil potenciál ponúkaných možností.

Dlhopisové fondy
Kompromisom medzi stabilitou, likviditou a výnosom sú dlhopisové fondy. Už podľa názvu sú orientované predovšetkým na investície do dlhových nástrojov. Svojim investorom ponúkajú investičný horizont v rozpätí jedného až troch rokov. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj dlhopisové fondy sú závislé predovšetkým od úrokovej sadzby krajiny, v mene ktorej sú cenné papiere denominované. Navyše sa do vývoja ceny dlhopisu premieta aj stav emitenta, ktorým v tomto prípade môže byť štát, prípadne spoločnosť alebo banka.

Viac vplyvov znamená aj vyššie riziko, a teda, ak sa snažíme čítať výkonnosť dlhopisového fondu, je potrebné zamerať sa na časové obdobie 1 – 3 rokov. V závislosti od orientácie fondu platí, že čím rizikovejšie dlhopisy má fond v portfóliu, tým dlhšie časové obdobie je potrebné sledovať pri interpretácii jeho výsledkov.

Opäť tu platí, že viac ako štvorročný investičný horizont je z hľadiska pomeru výnosu a bezpečnosti pri dlhopisových fondoch menej vhodný ako pri akciových.

Akciové fondy
Akciové fondy patria úrovňou rizika medzi najrizikovejšie. Termín „najrizikovejšie“ však mení v dlhodobom časovom horizonte svoj význam. S rastúcim časovým horizontom totiž riziko kumulatívnych strát klesá.
Na slovenskom trhu ponúkajú akciové fondy, na rozdiel od dlhopisových, podstatne väčšiu variabilitu. Medzi ponukou môžete nájsť fondy, ktoré sú orientované na kontinenty, prípadne celý svet, k dispozícii sú však aj fondy, ktoré sa orientujú na špecifický sektor. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že čím užšia špecializácia, tým väčšie riziko, a tým aj dlhší investičný horizont, ktorý je na investovanie potrebný.

Tak isto je dlhšie časové rozpätie potrebné na správne „ohodnotenie“ výnosnosti. Pri správe akciových fondov vstupuje do hry podstatne viac činiteľov, ktoré ovplyvňujú samotný výnos. Nie je žiadnou výnimkou, že podpriemerný správca dosiahne jednoročne mimoriadny výnos. Ten môže byť postavený na vzostupe celého sektora, prípadne náhodnom trafení sektoru, či titulu. V každom prípade po takomto mimoriadnom úspechu môže bolieť brucho a ďalší rok už vôbec nemusí byť taký úspešný a klient, ktorý nainvestoval v eufórii, postavenej práve na jednoročnom výsledku, môže byť viac ako sklamaný.

Ideálnym časovým rozpätím pre hodnotenie akciového fondu je 5 – 10 rokov, samozrejme, ak sú tieto čísla k dispozícii. Toto časové obdobie dáva investorovi už istý predpoklad, či vybraný správca spĺňa potrebné kritériá a či je vhodné využívať jeho služby.

Market timing alebo snaha vstúpiť a vystúpiť z trhu v najvýhodnejšej chvíli je vo všeobecnosti mimoriadne nebezpečná záležitosť. Pravdepodobnosť, že odhadnete ten najlepší čas, je totiž veľmi nízka. Naopak, administratívne poplatky s nimi spojené zásadne vplývajú na konečnú výkonnosť. Výsledky fondov je potrebné čítať takpovediac aj odzadu. Investor by v žiadnom prípade nemal prepadnúť panike, ak zistí, že výkonnosť jeho akciového fondu je za posledné tri mesiace mínus 8 percent, pretože z hľadiska jeho 5-ročného investičného horizontu je to príliš malý časový úsek na to, aby výrazne ovplyvnil konečný výsledok. Takisto nemôžeme prepadať zbytočným očakávaniam, ak vidíme fond, ktorý za posledný mesiac zarobil 20 %. Najpravdepodobnejší výsledok investície do akciového fondu postavenej len na poslednom mesiaci bude rýchle vytriezvenie, ktoré nastane v blízkom čase. Klasickým príkladom takýchto výkyvov sú v poslednom čase často spomínané technologické tituly, prípadne ešte užšie zamerané fondy, ktoré sú napríklad orientované na internetové alebo biotechnologické spoločnosti.

Hoci je to určite veľmi ťažké, klient by mal uskutočnenie svojej investície, ktorej prechádzala dôsledná analýza, odložiť konfirmáciu a vybrať ju opäť až po uplynutí minimálne polovice investičného horizontu. Vtedy totiž môže urobiť isté hodnotenie.

Slovenský investor sa ocitol v čase strát po prvý raz a jeho reakcia je adekvátna skúsenostiam, ktoré má. Ako je známe, investovanie vo všeobecnosti patrí medzi činnosti, ktoré si vyžadujú vysokú mieru trpezlivosti. Práve posledná vlastnosť je mnohým na Slovensku neznáma (čo je však dané historickými skutočnosťami a skúsenosťami). Slovenský investor stále preferuje krátkodobé investovanie postavené na prísľube pevného výnosu a garanciách. Žiaľ, stále nevie odhadnúť, čo môže byť planý sľub a čo realita. Tak ako pri bežnom živote, keď sa snažíme objaviť princíp fungovania niektorých vecí, mali by sme sa aj v prípade investovania pozrieť na skutočnosť, akou je sľubovaný výnos dosahovaný. A predovšetkým sa dopátrať odpovedí. O tom však niekedy na budúce.