oPeniazoch.sk, TASR
Atény 19. januára (TASR) – Krajiny eurozóny nezvýšia objem financií pre Grécko, ak sa Aténam nepodarí dohodnúť s veriteľmi zo súkromného sektora na znížení dlhu. Povedal to dnes na pôde gréckeho parlamentu minister financií Evangelos Venizelos niekoľko hodín pred pokračovaním rokovaní s predstaviteľmi Inštitútu medzinárodných financií (IIF), ktorí zastupujú súkromných investorov.
"Ak sa nám nepodarí dohodnúť, tento schodok by mali vykompenzovať krajiny eurozóny, či už priamo, alebo nepriamo. Momentálne však nepredpokladám, že budú ochotné svoje príspevky zvýšiť," varoval Venizelos. To znamená, že dohoda (so súkromnými veriteľmi) je mimoriadne dôležitá, dodal.
Dohoda je kľúčová aj preto, že medzinárodní veritelia (Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) trvajú na tom, že pred poskytnutím ďalšej pomoci Grékom sa Atény musia najskôr dohodnúť na odpísaní časti dlhu so súkromnými investormi. Ak sa tak nestane, Grécko nebude mať peniaze na vyplatenie dlhopisov v objeme 14,5 miliardy eur, ktorých splatnosť pripadá na 20. marca. Krajine tak opätovne hrozí bankrot.
Platobná neschopnosť by však podľa Venizelosa nevyhnutne viedla k odchodu Grécka z eurozóny. "Bankrot nás jednoznačne vyradí z eurozóny, pretože už nebudeme schopní zvládať podmienky, ktoré sú s členstvom v nej spojené," dodal minister.
Rozhovory, ktoré Grécko a IIF v stredu (18. 1.) obnovili po minulotýždňovom odchode súkromných investorov, zatiaľ väčší pokrok nepriniesli. Pre agentúru Reuters to uviedli tri nemenované zdroje blízke informáciám. Sporným bodom je úrok, ktorý by mali niesť nové dlhopisy s dlhšou lehotou splatnosti. Atény a medzinárodní veritelia súkromným investorom ponúkli v stredu úrok okolo 3,5 %. To však podľa jedného zo zdrojov vlastníci dlhopisov odmietli s tým, že je príliš nízky, pričom požadujú minimálne 4-% úrok.
Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
