oPeniazoch.sk, TASR
Budapešť/Brusel 16. januára (TASR) – Maďarský premiér Viktor Orbán nie je zvyknutý ustupovať. Keď Európska komisia (EK) minulý týždeň Maďarsku naznačila, že voči krajine za viacnásobné porušenie prístupovej zmluvy môže zaviesť konanie a zažalovať ju na Európskom súdnom dvore (ESD), iba mykol plecami. Pred novinármi vyhlásil, že doteraz počúva len "politické názory" a nijaké "argumenty". Avšak v utorok (17. 1.) by už malo ísť do tuhého: Komisia môže začať disciplinárny proces, ktorým Budapešti doteraz hrozila.
Formálne sa konflikt medzi Budapešťou a Bruselom rozvíja okolo zákona o centrálnej banke, ktorý môže obmedziť nezávislosť Národnej banky Maďarska (NBM). Sporných oblastí je v skutočnosti podstatne viac: náhle zníženie veku odchodu do dôchodku sudcov. Za ním sa skrýva zámer neprípustne ovplyvňovať justíciu. Spornými oblasťami sú aj zrušenie ombudsmana pre ochranu údajov, reštriktívny mediálny zákon a najmä ústava s autoritatívnymi sklonmi, ktorá podkopáva demokraciu a právny štát.
V Budapešti nikto nepredpokladá, že Orbán do utorka ustúpi. V rozhovore pre rozhlas v piatok (13. 1.) povedal, že nezdieľa niektoré kritické stanoviská EK. Teraz v najspornejšom bode, zákone o NBM, ich bude "ešte precizovať". Zrejme vychádza z toho, že sa riešenie žalôb na ESD za porušenie prístupovej zmluvy ťahá roky. Avšak silno zadlžené Maďarsko naliehavo potrebuje nový úver práve od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). Na avízo Budapešti pokračovať v rokovaniach o úvere bez predbežných podmienok Brusel odpovedal: Rokovania o ňom sa začnú až vtedy, keď Budapešť presvedčivo prejaví pripravenosť zrušiť alebo zmeniť sporné zákony.
Orbánov osobitný vyjednávač, minister bez kresla Tamás Fellegi, minulý týždeň diskutoval so šéfkou MMF Christine Lagardeovou. Od nej počul, že jej inštitúcia bude pokračovať v rokovaniach, prerušených v polovici decembra z viny Budapešti, o úvere, len keď ho podporí EÚ. Budapešť musí urobiť (smerom k rokovaniam) "konkrétne kroky" ako prvá. Lagardeová vo vyhlásení po stretnutí v stanovisku ďalej uviedla: "Nie sme samoľúbi, nepristupujeme na nijaké kompromisy, ale súčasne neodchádzame od rokovacieho stola."
Maďarský politológ Zoltán Lakner v tejto súvislosti napísal, že zásadná zmena postoja by viedla k silnej strate Orbánovho imidžu. Vo vlastnej krajine nestrpí odpor, vládne železnou päsťou. Bez škrupúľ obmedzuje priestor pre demokraciu. Nejestvuje nijaký plán len improvizácia, nijaká spolupráca "len diktát".
Šéfovia mnohých inštitúcií dostali menovacie dekréty na deväť i viac rokov. Aj keby teraz vládny FIDESZ v roku 2014 v nových parlamentných voľbách stratil väčšinu, jeho ľudí z funkcií nikto ešte dlhé roky nepohne.
Je pravdepodobné, že Orbán v prípade bankového zákona skôr alebo neskôr ustúpi. Avšak to nebude stačiť. Hlavný ústup bude musieť urobiť počas rokovaní s finančnými expertmi o konkrétnych podmienkach poskytnutia úveru úniou a MMF. Obe inštitúcie budú pravdepodobne žiadať škrty v rozpočte, ktorým sa Orbán doteraz vyhýba, a vytvorenie prostredia, ktoré bude vhodnejšie pre podnikateľov, napríklad bude musieť zrušiť mimoriadne zdanenie zahraničných koncernov.
Maďarsko síce vlani dosiahlo zníženie deficitu štátneho rozpočtu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dostalo sa k nemu jednorazovými opatreniami. Schodok by mal byť v norme aj tento rok, ale v roku 2013 by mal byť znovu nad povoleným limitom.
O nízky rozpočtový schodok sa vláda musí usilovať v súvislosti s podmienkami záchranného úveru Maďarsku v roku 2008. Úver 25 miliárd eur od EÚ a MMF ho vtedy zachránil pred bankrotom. Budapešť musí tento rok z neho splatiť 4,8 miliardy eur.
Orbán od prevzatia moci v roku 2010 vedie "boj za ekonomickú nezávislosť" údajne od vykorisťovateľského zahraničia.
Premiér tvrdí, že si pripravil aj plán B. Použije ho vraj vtedy, keď stroskotajú rokovania s MMF a EÚ. Analytici predpokladajú, že je v ňom aj zámer vlády siahnuť na štátne devízové rezervy centrálnej banky. Tým by úplne zničil dôveru investorov a vzťah so západnými partnermi by sa dostal na bod mrazu.
Médiá naklonené Orbánovi vyvolávajú atmosféru proti EÚ a zahraničnej tlači.
Denník Magyar Nemzet vo výraznej úprave napísal, že EK žiada legalizovanie sobášov homosexuálov a zastavenie vyšetrovania Ferenca Gyurcsanya, čo majú byť podmienky na obnovenie rokovania o poskytnutí úveru. Tvrdenia novín sú výmyslami.
Olej do ohňa cez víkend prilievala aj krajine pravicová strana Jobbik. Orbán nie je pre ňu dosť radikálny v obrane národných záujmov. Žiadajú odchod Maďarska z EÚ.
Orbán má však kritikov doma aj v zahraničí. Stávajú sa nimi aj jeho dlhoroční spolupracovníci a priatelia. "Orbán je veľkou hrozbou pre maďarskú demokraciu," uviedol József Debrecéni, ktorý o ňom napísal dve biografie. Bol Orbánovým poradcom, ale v 90. rokoch sa od neho odvrátil, keď politik začal opúšťať liberálne princípy. "Som presvedčený," dodal Debrecéni, "že ruinuje krajinu".
Debrecéni je teraz podpredsedom Demokratickej koalície, strany, ktorú vedie Orbánov arcirival Ferenc Gyurcsany.
Orbán pokladá víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2010 za licenciu na uskutočnenie rozsiahlych zmien v maďarskom právnom poriadku. Za 18 mesiacov vlády zmenil 213 zákonov a do značnej miery cez ne realizoval svoju predstavu konzervatívneho kresťanského štátu. O mnohých z nich sa takmer vôbec nedalo v parlamente diskutovať. Premiér tvrdí, že také zmeny, aké robí teraz, chcel urobiť už v roku 1989, ale vtedy to nešlo.
Minister zahraničných vecí János Martonyi v liste 6. januára kolegom v EÚ bránil vládnu legislatívu. Napísal, že správy novinárov spochybňujúcich demokratického ducha v krajine sú "založené na úbohých dôkazoch alebo na chýroch a charakterizujú ich vecné chyby".
Orbán ešte ako radikálny študent napísal prenikavú analýzu o trikoch komunistov používaných pri udržaní moci. Teraz čelí obvineniam, že sa riadi rovnakou príručkou.
Vlani 15. marca dostali mladí naorganizovaní účastníci oslavy štátneho sviatku (povstania proti Viedni v roku 1848) po 2000 HUF (6,46 eura), aby mu tlieskali počas prejavu.
Orbán domácu i zahraničnú kritiku bagatelizuje. A čo je horšie, pokladá ju za útok na Maďarsko.
V marcovom prejave povedal, že si Maďari nenechajú diktovať Európskou úniou alebo hocikým iným. Paradoxom však je, že sa koncom roka ujala jeho prezývka viktátor.
Adam Michnik, jeden z vodcov poľského antikomunistického hnutia a dnes vydavateľ renomovanej Gazety Wyborczej, hovorí, že Orbán, ako ho poznal pred 22 rokmi, bol celkom iným človekom. Michnik tvrdí, že z toho plynie záver, že "cesta k demokracii nie je nezvrátiteľná". Na hnutie proti diktatúre sa napojili ľudia so všelijakými charaktermi a úmyslami, so všelijakým cieľmi.
Čudné metamorfózy sa stali aj s inými disidentmi. Premenili sa na populistov. Keď sa dostali k moci, osvojili si autoritárske spôsoby, ktoré v minulosti tak zatracovali a proti ktorým bojovali. V Poľsku patrí medzi nich bývalý premiér Jaroslaw Kaczyňski. Mimochodom, koncom minulého týždňa vyslovil Kaczyňski Orbánovi podporu v zápase s Európskou komisiou.
Pred Orbánom a inými dôrazne varoval už v roku 2005 Václav Havel. Uviedol, že ak sa takí ľudia dostanú k moci, "v strednej Európe sa bude vládnuť v dosť dusnej atmosfére".
Informovali o tom agentúry DPA, Reuters, AP a APA.
