oPeniazoch.sk, TASR
Brusel 5. januára (TASR) – V období sporu Budapešti s EÚ o najnovšie zmeny v ústave krajiny a v súvislosti s nevypočítateľnosťou hospodárskej politiky pravicového nacionalistu Viktora Orbána vzrástlo úročenie 10-ročných maďarských dlhopisov. Od septembra sa zdvihli zo 6,92 na dnešných 11,27 %.
Úroková krivka maďarských štátnych dlhopisov sa už mesiace sústavne dvíha. To znamená, že Maďarsko musí za peniaze, ktoré si požičiava na medzinárodnom trhu, platiť čoraz viac.
Začiatkom septembra boli úroky 10-ročných dlhopisov 6,92 %, do 5. decembra vzrástli na 8,39 %, 26. decembra dosiahli 9,37 % a v stredu (4.1.) sa úročili po 10,70 %.
Kurz eura voči forintu vzrástol v stredu na 321,40 HUF a voči maďarskej mene tak dosiahlo euro nový rekord.
"Zdá sa, že maďarská vláda ešte verí, že má priestor na rokovania alebo že zvládne situáciu bez medzinárodných zdrojov. Mýli sa," povedal Gábor Ambrus z londýnskej spoločnosti 4Cast. Dodal, že "maďarská vláda by mala vyvesiť bielu zástavu, ale javí sa to tak, že zatiaľ nemá vôľu urobiť to. Dôsledky toho budú nesmierne".
Oficiálny predstaviteľ Európskej komisie v Bruseli, ktorý chcel zostať v anonymite, povedal, že jej vyjednávači, ktorí odišli z Budapešti v polovici decembra, sa do maďarského hlavného mesta nevrátia dovtedy, pokiaľ nebude istota, že nezávislosť guvernéra centrálnej banky zostane nenarušená. Zrušenie nového zákona o centrálnej banke je kľúčovou podmienkou pre obnovenie rokovania s Budapešťou tak Európskej centrálnej banky, ako aj Medzinárodného menového fondu (MMF).
Orbán zostáva vzdorný. Minulý týždeň povedal, že rokovania s MMF sú "dôležité, ale nie rozhodujúce". Krajina vraj môže zostať stáť "na vlastných nohách", aj keď sa dohoda nedosiahne. Jeho strana FIDESZ, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, je schopná prejsť cez problémy nerušene.
Analytici však Orbánovo chvastanie odmietli.
Skepticizmus finančných investorov voči maďarskej hospodárskej politike rastie už viac mesiacov. Začal silnieť ešte pred zavedením takzvanej neortodoxnej hospodárskej politiky. Jej súčasťou sa stalo uvalenie nových daní na banky, ale aj na energetické, telekomunikačné podniky a na obchodné organizácie. Vláda okrem toho znárodnila asi 14 miliárd USD (10,81 miliardy eur) na účtoch súkromných penzijných fondov, čím sa vyhla priamym úsporným opatreniam. Týmito opatreniami sa Orbánova vláda usilovala dosiahnuť zníženie deficitu štátneho rozpočtu v súlade s požiadavkami EÚ.
Informovali o tom agentúry DPA, Reuters a APA.
