oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA;thinkstock
Keď sa európska vláda uchýli k zvyšovaniu dôchodkového veku a ku škrtom v sociálnych programoch, je to zvyčajne kvôli peniazom. V prípade Dánska, je to kvôli ideológii.
Grécko, Taliansko a ďalšie vysoko zadlžené krajiny sú pravidelne nútené úradníkmi z Bruselu hľadať a nájsť spôsoby, ako znížiť verejné výdavky. Rovnaké tlaky vyvíja aj zefektívnenie pracovného trhu. Ale v prípade Dánska, komisia Európskej únie vo svojej poslednej správe uviedla, že ukazovatele konkurencieschopnosti sú v poriadku, zamestnanosť zostáva na dobrej úrovni a riziká pre dánsku fiškálnu udržateľnosť sú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobejšom horizonte nízke. Tak prečo sa táto škandinávska krajina rozhodla pre škrty vo svojich legendárnych sociálnych programoch?
"Chceme podporovať spoločnosť, v ktorej bude jednoduchšie nájsť podporu pre seba a svoju rodinu, než odovzdať veľkú časť svojho príjmu na financovanie nákladov spoločnosti," tvrdí vláda premiéra Lars Løkke Rasmussena.
To všetko je súčasťou dánskeho ťahu smerom k politickej pravici, ohlasovaným ešte na začiatku tisícročia iným premiérom liberálnej strany Andersom Foghom. Impulz na zníženie dane z príjmov v jednej z najviac zdanených spoločností na svete získal nový impulz v novembri, kedy sa dvom liberálnym skupinám podarilo vytvoriť menšinovú vládu.
Fiškálna projekcia na základe minuloročných plánov hovorí o znížení hornej sadzby dane z príjmov o 5 percentuálnych bodov a zvýšení platov pre segment s najnižšími príjmami v priemere o 7 percent. Pri takýchto krokoch by sa vyrovnaný rozpočet odložil na päť rokov, pričom schodok, ako percento hrubého domáceho produktu, by bol ešte na zvládnuteľnej úrovni.
Od pôvodného návrhu sa nakoniec upustilo potom, čo padol za obeť v boji o moc medzi vládou a jej najväčším podporovateľom v parlamente, antiimigračnou Dánskou ľudovou stranou. Na zmene parametrov sa už opätovne pracuje, nový plán má byť predstavený do leta.
Generovanie zdrojov potrebných na financovanie daňových škrtov si vyžaduje vyššie príjmy, nižšie výdavky, alebo kombináciu oboch. Vláda sa domnieva, že najlepším spôsobom, ako dosiahnuť svoj cieľ, je dostať viac ľudí do pracovného procesu.
Dánsko je v súčasnosti blízko plnej zamestnanosti, miera nezamestnanosti dosiahla v decembri minulého roka 3,4. Získanie väčšieho počtu migrujúcich pracovníkov nie je politicky priechodné. Vláda zvýšila hraničné kontroly a sprísnila pravidlá v dôsledku migračnej krízy 2015, očividným riešením teda zostáva povzbudiť mladých a starších, aby nastúpili do práce.
Reformy zavedené predchádzajúcimi vládami v priebehu rokov vybudovali z Dánska drahý sociálny štát, udržateľný pre nadchádzajúce roky, hovorí Torben Andersen M., profesor ekonómie na univerzite v Aarhuse a bývalý vládny poradca. Medzi reformné kroky patrí zvyšovanie dôchodkového veku z 65 na 67 rokov do roku 2025.
Vláda dnes chce zvýšiť vek odchodu do dôchodku ešte viac, na 67,5 roka. Zároveň získať študentov pre rýchlejšie nastúpenie do pracovného procesu tým, že zvyšuje využitie úverov na úkor dotácií.
Opozícia sa vyjadrila, že sa plánuje postaviť proti akémukoľvek znižovaniu daní. Údajne tak urobia na základe obáv voličov o budúcnosť širokooceňovaného modelu sociálneho štátu. "Vláda sa zapojila do ideologického ťaženia postupného vzďaľovania sa od severského štátu blahobytu," povedal Benny Engelbrecht z tábora sociálnych demokratov, najväčšej opozičnej strany v krajine.
