oPeniazoch.sk, novinky.cz Foto: TASR/AP;Martin Baumann
Zavedenie sektorovej dane na Slovensku nesplnilo očakávania. Odborníci zo slovenského bankového sektora pred jej zavedením dokonca ostatné krajiny varujú.
Bankový odvod sa podpisuje na poklese ziskovosti bánk a tým znižuje príjmy štátnej kasy. Nakoniec si to odnesú klienti bánk a sprostredkovane celá ekonomika, ktorej výkonnosť klesá kvôli nižšiemu úverovaniu. Navyše môže spôsobiť odliv zahraničného kapitálu z krajiny.
"Vládna sociálna demokracia u nás už piaty rok uplatňuje politiku sektorového zdanenia, ktorá je voči našej ekonomike škodlivá,“ zaznelo z úst ekonóma Radovana Kavického, riaditeľa GapData Institute na konferencii v Prahe venovanej sektorovému zdaneniu.
"Kombinácia vysokého daňového zaťaženia, nízkych úrokových sadzieb a cenovej regulácie niektorých bankových produktov znižuje schopnosť nášho bankového sektora vytvárať dostatočné kapitálové rezervy," povedal Právu Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie. Tá je kľúčovou autoritou združujúca 29 bánk pôsobiacich na slovenskom trhu.
Podľa neho dlhodobé pôsobenie negatívnych faktorov zvyšuje pravdepodobnosť, že banky pôsobiace na Slovensku budú v snahe znižovať prevádzkové náklady hľadať úspornejšiu formu pôsobenia na trhu, alebo z neho – kvôli nedostatočným výnosom – odídu.
Slovensko
Vláda zaviedla bankovú daň vo výške 0,4 percenta z objemu vkladov bánk v roku 2012. Už v tomto roku došlo ku skokovému medziročnému poklesu ziskovosti bánk o viac než štvrtinu. O tri roky neskôr pod tlakom celého sektora bola daň znížená na 0,2 percenta. "Zavedenie dane možno považovať za významný šok redukujúci profitabilitu celého sektora. V spojení s nízkymi úrokovými sadzbami, a tým pádom aj maržami pravdepodobne tiež došlo k zníženiu budúceho tempa rastu zisku," varuje aktuálne analýza spoločnosti Cyrrus o vplyvoch bankovej dane.
Poľsko
Vlani vo februári bola zavedená podobne agresívna (0,44 percenta z poskytnutých úverov) banková daň aj v Poľsku, hoci sa proti jej zavedeniu stavali miestne banky, ratingové agentúry, Európska komisia aj Medzinárodný menový fond.
"Spôsob zavedenia bankovej dane v Poľsku môže byť odstrašujúcim príkladom toho, ako populizmus a snaha o zalepenie dier v štátnom rozpočte môžu ohroziť stabilitu bankového sektora a negatívne ovplyvniť ekonomický rast celej krajiny a jej vnímanie v očiach zahraničných investorov," uvádza analýza Cyrrus.
V prípade najväčšej poľskej banky PKO BP vo svojom modeli odhaduje Cyrrus pokles čistého zisku za rok 2016 a 2017 vplyvom dane o 18 percent a následne o 16 percent v ďalších rokoch. Súčasne odhaduje pokles hodnoty banky o zhruba 20 percent.
Nepriaznivý vplyv bankovej dane na poľskú ekonomiku si všimol v júlovej správe aj Medzinárodný menový fond. Pokračujúce oslabenie ziskovosti poľského bankového sektora podľa neho môže spôsobiť obmedzenie úverovania ekonomiky.
Podľa jeho analýzy by zisk poľských bánk mal v roku 2016 klesnúť v porovnaní s rokom 2015 o 27 percent. Ďalším efektom zrejme bude odhadovaný pokles HDP Poľska za rok 2016 o 0,3 až 0,4 percenta. To by znamenalo aj nižšie dane do štátneho rozpočtu.
Zavedenie bankovej dane a ďalšie neštandardné kroky poľskej vlády nezostali bez odozvy na strane ratingových agentúr. Už v januári 2016 znížila ratingová agentúra S&P rating Poľska krátkodobý aj dlhodobý domáci rating na "A- / A-2" z "A- / A-1" navyše s negatívnym výhľadom. Rovnako aj agentúra Moodys reagovala na dianie v Poľsku, v máji 2016 znížila výhľad poľského ratingu "A2" zo stabilného na negatívny.
Maďarsko
Uvaliť špeciálnu daň na veľké firmy je lákadlo, ktorému v júli 2010 podľahol aj maďarský konzervatívny premiér Viktor Orbán. O dva roky neskôr maďarská časť skupiny UniCredit oznámila, že uzavrie časť svojich pobočiek, aby vyrovnala straty, ktoré má kvôli vládou zavedeným sektorovým daniam. Podobne sa zachovali aj ďalšie banky na tamojšom trhu, napríklad Raiffeisen alebo Erste Bank. Nemecká MKB Bank či americká GE Capital Budapest Bank z tamojšieho trhu odišli úplne.
Daň v Maďarsku je na úrovni 0,15 až 0,53 percenta z objemu poskytnutých úverov. Banky ju z veľkej časti preniesli na svojich klientov v podobe drahších úverov a nižších úrokov z vkladov. Kvôli týmto nepriaznivým vedľajším efektom v kombinácii s citeľnou zahraničnou kritikou došlo vlani k zníženiu hornej hranice dane na 0,24 percenta. A do roku 2018 by mala ďalej klesnúť.
