oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA/AP
Európska centrálna banka sa stáva čoraz nebezpečnejšia kvôli rozširovaniu projektu eura, ktoré je vo svojej súčasnej podobe odsúdené na zánik. To sú varovania jedného z pôvodných architektov menovej únie.
„Jedného dňa sa tento domček z karát zrúti," povedal profesor Otmar Issing, prvý hlavný ekonóm ECB. Prof Issing povedal, že euro bolo vytvorené politicky, ale experiment sa od začiatku nevydaril a odvtedy sa zdegeneroval na fiškálnu voľnosť pre všetkých , čo len maskuje patologický stav. "Realisticky sa budeme pohybovať od jednej krízy k druhej. Je ťažké predpovedať, ako dlho to bude trvať, ale takto to nemôže ísť donekonečna," povedal denníku The Telegraph predstaviteľ centrálneho bankovníctva.
Tieto komentáre len pripomínajú skutočnosť, že eurozóne sa nepodarilo prekonať svoj štrukturálny nesúlad. Očarujúca kombinácia lacnej ropy, lacného eura, kvantitatívneho uvoľňovania a slabých fiškálnych úspor boli účinne zamaskované, ale krátkodobé efekty sa už vytrácajú.
Je takmer isté, že sa ocitneme pod tlakom budúceho globálneho poklesu, tentoraz ale už s vyššími úrovňami dlhov a nezamestnanosti a väčšej politickej únavy. Prof Issing kritizoval Európsku komisiu ako sa poddáva politickým silám, a že sa snaží nezmyselne presadzovať pravidlá. "Morálny hazard je ohromujúci, Európska centrálna banka sa dostala na šikmú plochu", a podľa jeho názoru je systém smrteľne ohrozený tým, že sa snaží zachraňovať bankrotujúce štáty s viditeľným porušovaním zmlúv. "Pakt stability a rastu viac či menej zlyhal. Trhová disciplína sa vytráca s intervenciami ECB. Takže neexistuje fiškálny kontrolný mechanizmus, ani z trhov, ani z politiky. To všetko dokáže priniesť pohromu pre menovú úniu."
ECB už "prekročila rubikon" a ocitla sa v neudržateľnej pozícii. Snaží sa zmieriť protichodné úlohy ako bankový regulátor, ako trojka – vymáhač pri záchranných balíčkoch a ako agent menovej politiky. Vlastná finančná integrita je stále v ohrození. Centrálna banka už má dlhopisy za viac ako bilión eur, zakúpila ich na "umelo nízkych" alebo záporných výnosoch, čo by znamenalo obrovské straty, ak by raz úrokovej sadzby opäť rástli." Opustenie politiky QE je stále ťažšie, pretože následky by mohli byť potenciálne katastrofálne," povedal.
"Pokles v kvalite kolaterálu je závažný problém. ECB dnes nakupuje podnikové dlhopisy, ktoré sú blízko prašivým. Dobrá povesť a riziko takýchto krokov, by niečo podobné banke v minulosti nedovoľovali."
Nastáva zmätok okolo maskovania situácie, do popredia sa dostávajú politické klamstvá. Lídri silno zadlžených štátov uvádzajú svojich voličov do omylu s tým, že nepravdivo naznačujú, akoby bola nejaká forma fiškálnej únie alebo spoločného postupu hneď za rohom. Zatiaľ ale neexistuje žiadna šanca na politickú úniu a vytvorenie pokladnice Európskej únie v dohľadnej budúcnosti. To by si v každom prípade vyžadovalo rozsiahlu zmenu v nemeckej ústave a to je v súčasnosti nesplniteľná politická požiadavka. Európsky projekt preto musí fungovať ako únia suverénnych štátov, inak zlyhá.
Prof Issing bol proti prvému gréckemu záchrannému balíčku v roku 2010, ako jeden z mála žiadal viac než len pomoc pre nemecké a francúzske banky. Trval na tom, že by bolo oveľa lepšie nechať Grécko opustiť euro ako lekciu pre ostatných. Grécku podľa neho mala byť ponúknutá veľkorysá podpora, ale až potom, čo obnovia svoju životaschopnosť návratom k drachme. Jeho kritika mierila proti tým zástupcom ECB a Medzinárodného menového fondu, ktorí krízu zdedili a museli sa vysporiadať s rýchlo sa rozvíjajúcou desivou situáciou.
Strach z reťazovej reakcie bol obrovský. Španielsko a Taliansko boli krajiny sediace priamo na náloži, jej odpálenie by vyústilo do nekontrolovateľného finančného kolapsu. To sa takmer dvakrát udialo, až Berlín súhlasil, že nechá ECB, aby zasiahla proti španielskej a talianskej dlhovej kríze v roku 2012.
Mnohí by povedali, že krízy sa tu objavujú ako huby po daždi práve preto, že ECB nebola schopná pôsobiť ako veriteľ poslednej inštancie. Prof Issing a ďalší z Bundesbanky boli zodpovední za túto chybu, už pri návrhu spoločnej meny.
Jacques Delors je považovaný za "politického" duchovného otca eura. Minulý mesiac vydal správu o nedostatkoch, kde ale nesúhlasí s tvrdením profesora Issinga. Delors vyzýva na vytvorenie nadnárodnej ekonomickej vlády so spoločným dlhom a pokladnicou, ako aj expanzívnou politikou, aby sa euro vymanilo z "bludného kruhu", a zabránilo sa tak nástupu ďalšej stratenej dekády.
"V určitom okamihu v budúcnosti bude Európa zasiahnutá novou hospodárskou krízou. Nevieme, či to bude za šesť týždňov, šesť mesiacov alebo šesť rokov, ale vo svojom súčasnom usporiadaní je pre euro nepravdepodobné, že by prežilo nadchádzajúcu krízu," píše vo svojej správe Delors.
Profesor Issing nie je nemecký nacionalista, je otvorený myšlienke skutočných Spojených štátov európskych postavených na správnych základoch, ale opakovane varoval pred tempom integrácie, alebo aby sa dosiahol federalizmus "zadnými dverami". Stavia sa proti najnovšiemu plánu EÚ pre "fiškálny subjekt" v správe piatich predsedov. Obáva sa, že takýto krok by viedol k nečestným splnomocnencom s nespútanou právomocou nad citlivými otázkami národného života, mimo demokratickej zodpovednosti. Takýto systém by narušil rozpočtovú suverenitu členských štátov. Zabúda sa podľa neho na poučenie z anglickej občianskej vojny a americkej revolúcie.
Prof Issing povedal, že štrukturálne škody sa doteraz maskovali finančným boomom. "Nebol tu žiaden rast po roku 1999, skôr naopak. Od prvého dňa, sa celý rad krajín pustil úplne zlým smerom." Myslí tým koniec rastu miezd, keď nikto nebral vážne varovania, že by to mohlo mať fatálne následky v nezrušiteľnej menovej únii. "Počas prvých ôsmich rokov, jednotkové mzdové náklady v Portugalsku vzrástli o 30 % oproti Nemecku. V minulosti by sa escudo znehodnotilo o 30 % a veci by sa viac-menej vrátili tam, kde boli. Niekoľko krajín, vrátane Írska, Talianska a Grécka, sa správali, ako by stále mali možnosť devalvovať svoje meny," povedal Issing. Elementárny problém je v tom, že ak vysokozadlžená krajina stratí 30 % konkurencieschopnosti v rámci fixného výmenného systému, je takmer nemožné, aby sa dostali nohami na zem a neocitli sa v deflačnom svete, kde sú dnes. Bola to pasca. Celá štruktúra eurozóny pociťuje naplňujúce sa proroctvo nástupu deflácie. Puristická nemecká ideológia profesora Issinga nemá žiadnu presvedčivú odpoveď na túto otázku.
